14. júna 2015
Ilustračné foto Foto: TASR/APPraha 14. júna (TASR) - Prerozdeľovanie utečencov po Európe problém nezmenší, iba vytvorí kanály pre budúci, ešte väčší prílev, uviedla pre TASR Natalija Čurikovová z ukrajinskej sekcie Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) v súvislosti s návrhom Európskej komisie na kvóty pre prijímanie utečencov.
Základný problém je podľa nej ten, že Európa je bohatá a stará, pričom krajiny, z ktorých väčšina migrantov pochádza, sú mladé a chudobné - a tento trend bude pokračovať.
"Európa potrebuje viac mladých ľudí, ale jej spoločnosť a hospodárstvo sú príliš skostnatené na to, aby dokázali bez poklesu životnej úrovne a bezpečnosti pojať veľký počet migrantov. Aby sa znížil prílev migrantov, aby to bolo zvládnuteľné, potrebuje Európska únia podniknúť kroky v krajinách ich pôvodu, nastaviť svoju zahraničnú politiku na väčšiu podporu ľudských práv, hospodárskeho rozvoja a správy vecí verejných. Bez riešenia týchto základných problémov zostane Európa rukojemníkom svojej vlastnej krátkozrakej politiky," konštatovala novinárka.
S prílevom migrantov sa podľa expertov spája aj zvýšené riziko aktivít islamských militantov
. "Mám pocit, že je to takmer nevyhnutné," reagovala Čurikovová.
"Čo však celú vec ešte viac zhoršuje, je to, že ide o druhú generáciu migrantov, ktorá je bezbrannejšia voči propagande islamistov. Neexistuje hotový recept, ako lepšie integrovať migrantov, je však potrebné urobiť viac v rámci vzdelávacieho systému, ktorý vysvetlí, že európska spoločnosť je zložitým organizmom, ktorý môže prosperovať len na základe slobody a zodpovednosti, a prisťahovalci, ktorí si chcú dopriať európsku bezpečnosť a prosperitu, musia doň prispieť," uviedla redaktorka Slobodnej Európy.
K otázke spolunažívania kresťanov a moslimov v Európe povedala, že náboženská viera nie je tým, čo sťažuje súžitie oboch komunít.
"Obe náboženstvá učia o nadradenosti ľudského života a o spoločenskej zodpovednosti. Ale stret medzi modernosťou a archaickými hodnotami spôsobuje, že spolužitie vyzerá tak, ako keby boli ľudia z rôznych planét. Európa je svetadiel imigrantov. V dávnejších časoch všetci jej obyvatelia, čo sa týka mentálnej úrovne, žili v rovnakej časovej dimenzii, teraz však mentálne žijú v odlišných dobách," konštatovala Čurikovová.
Vyjadrila sa aj k situácii na Ukrajine. Poznamenala, že táto krajina nie príliš bohatá z hľadiska európskych štandardov a od získania nezávislosti v roku 1991 nezažila masívny prílev migrantov. Väčšina pochádza buď z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, alebo ide o ľudí, ktorí plánovali pokračovať ďalej na západ, ale rozhodli sa zostať na Ukrajine. Najväčším problémom sa však momentálne stáva nepretržitý tok vnútorne vysídlených osôb z okupovaných častí štátu.
"Kvôli vojne s Ruskom približne milión ľudí opustil Krym a časti Donbasu a usadil sa v iných častiach Ukrajiny. Táto humanitárna katastrofa bola však aj šťastím v nešťastí pre ukrajinskú spoločnosť, a to vzhľadom na bezprecedentnú úroveň solidarity v krajine ako takej, ako aj medzi rôznymi etnickými a náboženskými komunitami," vysvetlila novinárka.
Keď sa podľa jej slov začala okupácia Krymu, moslimovia ponúkli svoje mešity pre bohoslužby kresťanom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu a židovské organizácie a komunitné centrá organizovali humanitárnu pomoc a pre vojakov lekársku starostlivosť v Izraeli.
"Kvôli vojne si rôzne náboženské a etnické spoločenstvá uvedomili, že majú záujem o budúcnosť krajiny a otvorili svoje srdcia a náruč sebe navzájom. Odhodlaný záujem o budúcnosť krajiny je to, čo spája jej občanov v občianskej spoločnosti. Ukrajinci z rôznych etnických a náboženských prostredí sa to učia tou najťažšou cestou. Dúfam, že ostatní ľudia v Európe si budú môcť zobrať z toho ponaučenie bez toho, aby museli platiť takú vysokú cenu," dodala Čurikovová z Rádia Slobodná Európa.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR