Premiérový titul majú Bystričania do roka a do dňa

Banská Bystrica 23. apríla (TASR) - Starý štadión v Banskej Bystrici, domovský prístav HC'05 iClinic Banská Bystrica, zažil počas troch rokov tri oslavy majstrovského titulu. Každá mala inú príchuť, pred dvoma rokmi košickú, vlani nitriansku a až teraz tú pravú banskobystrickú. Tri roky znamenajú v hokeji veľa, kabína sa často zmení na nepoznanie a aj atmosféra v nej po záverečnom zápase. Po piatom finálovom zápase s Nitrou, ktorým sa spečatila zápasová séria na 4:1, sa obrovská radosť z ľadu presunula do šatne a na rozdiel od predchádzajúcich rokov ju prvýkrát zažila domáca. O pár metrov ďalej sa mohla kabína vyhradená pre hostí obliecť do čierneho súkna.


Presne do roka a do dňa "barani" proti Nitre prežívali dva protichodné stavy. Kým vlani si pohľad na jasajúceho súpera odtrpeli, teraz si historickú udalosť pre mesto i samotný klub užili v plnej kráse. V tíme mohli rozdielne nálady s vlaňajškom porovnať vlastne len šiesti, tretí raz za sebou iba traja, Handzuš, Matoušek a Zigo. V mužstve došlo k obrovskému hráčskemu pohybu, a to do takej miery, že sa spochybňoval a klubu vyčítal. Tréner Vladimír Országh však nezapochyboval a ostrovčeky zložené z posíl z bratislavského Slovana a zo zámoria dokonale stmelil. Na legionárov mal tentoraz klub šťastnú ruku, získali si obľubu, boli oporami, aj preto sa na Bacashihuu, brankársku dvojku Lawsona, Maioneho, Wisharta, Hickmotta, Higgsa i Švéda Carlssona bude len v dobrom spomínať.

Vladimír Országh odrobil od júla 2015, keď nastúpil do funkcie hlavného trénera, kus poctivej roboty. V tejto sezóne, ako s úsmevom konštatoval, si dokonca nechal aj oči operovať, aby dokonale zaostril zrak a konečne si pokojne prečítal noviny. "Šport je vrtkavý, musí byť aj kusisko šťastia, mali sme ho aj my, no bez toho to jednoducho nejde. Toto mužstvo malo silu, charakter, vynikajúcich lídrov a skvelých fanúšikov. Pevne sme verili, že to tentokrát zvládneme."

V mužstve sa počas sezóny dosť hráči točili, no Országh presne vedel, čo robí. "Ak chcete nájsť správnu skladbu, k zmenám musí dôjsť. My sme v pozícii, keď každý rok meníme polovicu mančaftu, pretože niektorých hráčov nemáme šancu udržať, občas sa dostanú za hranicu top výkonnosti a my hľadáme nové riešenia. Vytvorila sa kostra a okolo nej skladáme mužstvo. Ja osobne som sa dočkal satisfakcie za tvrdú robotu. Mužstvo ťahalo za jeden povraz od prvého tréningu až po tento víťazný zápas. Nitre sme nedovolili doma vyhrať, to bolo podstatné v sérii, uštedrili sme jej dva knokauty v posledných minútach a bolo vidno, že ich stáli veľa psychických síl."

"Nikdy som sa tak neradoval ako teraz, je to ten najkrajší pocit, aký som kedy zažil," popísal svoj stav rodák spod Urpína Patrik Lamper. "Vyšlo nám všetko, aj víťazstvo v základnej časti. Pred play off sme ho odsunuli nabok a už naň nemysleli. Teraz si môžeme povedať do tretice všetko dobré, dva razy nám to nevyšlo a už sme si ten titul naozaj zaslúžili. Boli sme od začiatku úžasná partia, kolektív v takýchto ťažkých zápasoch rozhoduje a ja som nikdy nezapochyboval, že nám to vyjde. Aj psychológ Peťo Bielik pomohol, na sedeniach nám zdôrazňoval, aby sme boli sebavedomí, nebáli sa ničoho, na ľade nechali všetko, a potom si užijeme zaslúženú slávu. Padlo to na úrodnú pôdu a sen sa stal skutočnosťou. Pre mňa je to zadosťučinenie, od malička sa hokeju venujem a teraz sa mi podarilo niečo veľké."

Šampanské v rukách Mislava Rosandiča sa neohrialo. "V Nitre sme prežili dva ťažké zápasy, v ich záveroch sme ukázali silu tímu. Titul je v správnych rukách, občas síce vznikli aj pochybnosti, prvé dve série s Novými Zámkami a Martinom boli dosť náročné, Nitra ušetrila viac síl bez prehraného zápasu, no už v úvodnom finálovom musela prehltnúť prehru. Hral som možno v najlepšom kolektíve, aký som kedy zažil, všetci boli super, od prvého do posledného hráča. Toto je môj prvý titul, veľmi si ho vážim, hlavne preto, že je to v Banskej Bystrici, kde mám priateľku a možno tu zakotvím do konca života."

Aj Tomáš Matoušek povedal, že ešte nikdy takúto radosť neprežíval. "Stále sme si opakovali, že na to máme, a to sa aj potvrdilo. Ukázali sme poctivý hokej, to nás zdobilo a finále už bolo len zákonité vyústenie celej sezóny. V kabíne sa namiešala správna chémia a tu vidíte výsledok. Verili sme si, ja aj pred rokom, či dvoma, vtedy to ešte nevyšlo. Prežívam najväčší hokejový úspech, niečo krásne, najmä keď ste doma pred vlastnými fanúšikmi."

Dva góly Martina Belluša prispeli na radostné ukončenie série. "Zlomila sa v Nitre a doma sme si to už nepustili. Diváci boli parádni, Bystrica si zaslúži väčšiu arénu, mesto hokejom žije, neúnavne nám fandí. Mali sme nabitý mančaft, každý z nás si plnil nejaké úlohy. Vznikli aj šarvátky, ani ja som sa tomu neubránil, všetko však vyústilo v tento krásny okamih, za ktorý sme všetci bojovali zo všetkých síl."

Pavol Skalický si v sezóne 2013/2014 oslavy titulu užil v košickom drese. "Bolo to zaslúžené, hrali sme super hokej, naozaj neuveriteľný pocit. Titul v Košiciach sa spojil aj s tým, že som veľa nehral. teraz si ho vážim viac. Vždy prežívate niečo výnimočné, keď vyhráte, ja zažívam takúto radosť druhýkrát, prajem to každému. Vhupol som do kolektívu, ktorý ma perfektne prijal a bola tu radosť hrať, budem na to veľmi rád spomínať."

Pre Michala Handzuša, obrovskú osobnosť v tíme, znamená titul veľmi veľa. "Vždy som sa chcel vrátiť, dohrať kariéru doma a vybojovať titul. Už som si ani nemyslel, že sa tak stane. Každý titul je krásny, teraz znásobený tým, že sa z neho radujete v rodnom meste. Ako bude ďalej, uvidím v lete, záležať bude od chuti, od tela a jeho odozvy, to sú však úvahy, na ktoré ešte príde čas."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR