Premiéra inscenácie Žena z minulosti, v Mestskom divadle v stredu 06.05.2009

 

 Inscenácia prináša provokatívnu hru o tom, čo sa stane, keď ľudia začnú brať lásku vážne.

Na začiatku príbehu sa stretávame s rodinou v poslednom štádiu sťahovania sa. Všetko je pobalené. Frank (v podaní Borisa Zachara) a Klaudia (Lucia Jašková a. h.) majú pred sebou svoj posledný večer v byte, v ktorom žili 19 rokov svojho manželstva. Ich syn Andy (Ján Dobrík/ Norman  Šáro/Radovan Kianica) sa musí rozlúčiť so svojou prvou láskou Tinou (Iveta Pagáčová/ Kristína Sihelská). Lenže tu sa zrazu objaví tajomná Romy Vogtländerová (Jana Oľhová a. h.), žena z minulosti, aby Frankovi pripomenula jeho dávny sľub lásky, ktorý jej dal ako tínedžer pred 24 rokmi. Sľub, ktorý znel, že sa budú navždy milovať. Žena z minulosti sa vrátila, aby naspäť získala muža, ktorý jej patrí. Od tej chvíle už nič nie je tak, ako všetci očakávali. Ako sa zdá, pre niekoho slová stále nestratili svoju váhu.

Hra sa pohráva s časom a má miestami až filmovú štruktúru. Rýchle klipové prestrihy prenášajú dej do minulosti či budúcnosti a variujú prítomnosť. Niečo sa deje priamo tu a teraz, vzápätí vidíme to, čo sa dialo niekoľko minút predtým, či o dva dni neskôr. Je to akoby sme si prekrúcali film dopredu a dozadu a pozerali sa len na jeho fragmenty, ktoré však spolu vytvoria oveľa silnejší príbeh. Alebo akoby sme sa nachádzali v hlave niekoho, kto nerozoznáva minulé od prítomného.  Monologické prehovory postáv prinášajú informácie, ktoré divák nevidí, tak ako to robil chór v gréckej tragédii. Komédia sa vzápätí mení na drámu, osudovú tragédiu  ženskej posadnutosti, mužskej slabosti a krehkosti manželského zväzku. 

Roland Schimmelpfennig  (1967) patrí medzi najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov  a jeho meno sa stalo takmer obchodnou značkou súčasného divadla. Schimmelpfennig píše veľmi zvláštne hry, a to bez rešpektovania „zaužívaných“ dramatických pravidiel. Ovplyvnený francúzskou a talianskou kinematografiou rád experimentuje s časom a žánrami.  Sú to inšpiratívne texty, ktoré ponúkajú formálne originálny materiál na spracovanie. Na Slovensku sa zatiaľ inscenovali len dve jeho hry, Arabská noc  (v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v réžii Martina Čičváka) a Predtým/Potom (v Slovenskom komornom divadle v Martine v réžii Eduarda Kudláča). Obe tieto inscenácie získali významné divadelné ocenenia. Žena z minulosti sa úspešne inscenovala už v mnohých svetových divadlách (Schimmelpfennig ju napísal na objednávku viedenského Burgtheatra, kde mala premiéru roku 2004).

Veríme, že aj jej žilinské naštudovanie bude  podnetným príspevkom do konfrontácie so súčasným európskym divadlom, najmä keď sa na Slovensku uvádza stále veľmi málo súčasných zahraničných textov.

Eduard Kudláč (1972) absolvoval divadelnú réžiu na VŠMU a Summer Academy for Performing Arts v Sofii. Svoje zameranie na hľadanie nových možností divadla cez pohyb, fragmentarizáciu, neverbálne vyjadrovanie a akciu naplno rozvinul vo vlastnom združení - divadle phenomenontheatre, ktoré založil roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo. Inscenácia hry R. Garcíu Kúpil som v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu (2005, phenomenontheatre) v jeho réžii získala Zvláštnu cenu poroty festivalu Nová dráma za interpretáciu súčasnej hry a hlavnú cenu festivalu DIV 2006, Trnava.  Inscenáciu hry R. Schimmelpfenniga Predtým/Potom v jeho réžii (2007, Slovenské komorné divadlo, Martin) získala Cenu festivalu Nová dráma 2008 za najlepšiu inscenáciu súčasnej svetovej hry. Prvá časť z jeho trilógie Nakŕm hada na svojej hrudi (sentimentálny koncept/skica). Part I.: Stamina report (2007, phenomenontheatre & Stanica Žilina-Záriečie) získala ocenenie Prekvapenie festivalu Nová dráma 2008. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf Mestského divadla  Žilina.