|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 19.1.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Drahomíra, Mário
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
04. júna 2012
Premiér Orbán chce úver pre krajiny V4, Česko je proti
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má s Bruselom napäté vzťahy, pripravuje pre krajiny Višegrádskej štvorky (V4) balík opatrení pre prípad, že Grécko opustí eurozónu. Na ...
Zdieľať
BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) - Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má s Bruselom napäté vzťahy, pripravuje pre krajiny Višegrádskej štvorky (V4) balík opatrení pre prípad, že Grécko opustí eurozónu.
Na nadchádzajúcom summite EÚ koncom tohto mesiaca chce Orbán presadiť, aby banky v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v ČR mali prístup k pôžičkám od Európskej centrálnej banky (ECB), a to predovšetkým v eurách. Informuje o tom na svojej internetovej stránke český denník E15, ktorý dodáva, že ČR s touto iniciatívou nesúhlasí.
"Pokiaľ ide o návrhy maďarského predsedu vlády na možnosť prístupu krajín strednej a východnej Európy k swapovým aktivitám ECB a ďalšie návrhy v súvislosti s jej činnosťou, nepovažujeme ich vzhľadom na dobrú kondíciu českého bankového sektora a aktuálnu ekonomickú situáciu v únii za nevyhnutné," povedal pre denník E15 český premiér Petr Nečas.
"V rámci Visegrádu sa nebudeme brániť diskusii o opatreniach, ktoré by pomohli zvýšiť hospodársky rast," dodal. Odmietavé je aj stanovisko českej centrálnej banky. "Naše odporúčanie, pokiaľ ide o akékoľvek úvahy o prípadnej účasti Česka, je jednoznačne negatívne," uviedol Marek Petruš z tlačového odboru banky.
Orbánove dôvody na premýšľanie o osude Maďarska sú na mieste, dodáva E15. Krajina sa dostala do problémov s likviditou po tom, ako si jej občania pred krízou vzali obrovské množstvo hypoték v eurách. Keď forint oslabil, neboli schopní ich splácať, čo dole stiahlo banky a celú ekonomiku. Maďarsko muselo dvakrát prijať pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) a zaviedlo sporné opatrenia, ako zoštátnenie dôchodkových fondov či bankové dane.
Stanovisko, že ČR ani české banky nič z Orbánovych "želaní" nepotrebujú, zastáva aj Česká banková asociácia (ČBA). "V českej legislatíve existuje dostatok brzd brániacich riziku odlevu kapitálu z českých bánk. Máme napríklad kvantitatívne stropy pre pôžičky dcérskych spoločností materským spoločnostiam. České banky okrem toho majú vysokú kapitálovú primeranosť," povedal šéf ČBA Pavel Štěpánek.
Problém s pôžičkami v eurách malo a stále má aj Poľsko, aj keď v oveľa menšej miere ako Maďarsko. Ani rezervy Poľska v oblasti likvidity nie sú také ako v Česku, kde vklady prevyšujú nad úvermi takmer o tretinu. Rovnaká situácia je na Slovensku, lenže krajina je členom eurozóny a prístup k nástrojom ECB má, dodáva denník E15.
Na nadchádzajúcom summite EÚ koncom tohto mesiaca chce Orbán presadiť, aby banky v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v ČR mali prístup k pôžičkám od Európskej centrálnej banky (ECB), a to predovšetkým v eurách. Informuje o tom na svojej internetovej stránke český denník E15, ktorý dodáva, že ČR s touto iniciatívou nesúhlasí.
"Pokiaľ ide o návrhy maďarského predsedu vlády na možnosť prístupu krajín strednej a východnej Európy k swapovým aktivitám ECB a ďalšie návrhy v súvislosti s jej činnosťou, nepovažujeme ich vzhľadom na dobrú kondíciu českého bankového sektora a aktuálnu ekonomickú situáciu v únii za nevyhnutné," povedal pre denník E15 český premiér Petr Nečas.
"V rámci Visegrádu sa nebudeme brániť diskusii o opatreniach, ktoré by pomohli zvýšiť hospodársky rast," dodal. Odmietavé je aj stanovisko českej centrálnej banky. "Naše odporúčanie, pokiaľ ide o akékoľvek úvahy o prípadnej účasti Česka, je jednoznačne negatívne," uviedol Marek Petruš z tlačového odboru banky.
Orbánove dôvody na premýšľanie o osude Maďarska sú na mieste, dodáva E15. Krajina sa dostala do problémov s likviditou po tom, ako si jej občania pred krízou vzali obrovské množstvo hypoték v eurách. Keď forint oslabil, neboli schopní ich splácať, čo dole stiahlo banky a celú ekonomiku. Maďarsko muselo dvakrát prijať pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) a zaviedlo sporné opatrenia, ako zoštátnenie dôchodkových fondov či bankové dane.
Stanovisko, že ČR ani české banky nič z Orbánovych "želaní" nepotrebujú, zastáva aj Česká banková asociácia (ČBA). "V českej legislatíve existuje dostatok brzd brániacich riziku odlevu kapitálu z českých bánk. Máme napríklad kvantitatívne stropy pre pôžičky dcérskych spoločností materským spoločnostiam. České banky okrem toho majú vysokú kapitálovú primeranosť," povedal šéf ČBA Pavel Štěpánek.
Problém s pôžičkami v eurách malo a stále má aj Poľsko, aj keď v oveľa menšej miere ako Maďarsko. Ani rezervy Poľska v oblasti likvidity nie sú také ako v Česku, kde vklady prevyšujú nad úvermi takmer o tretinu. Rovnaká situácia je na Slovensku, lenže krajina je členom eurozóny a prístup k nástrojom ECB má, dodáva denník E15.