Preležaniny môžu vzniknúť u starších ľudí aj spontánne

Bratislava 12. novembra (TASR) – Pri preležaninách sa všeobecne predpokladá, že postihujú najmä imobilných pacientov pripútaných na lôžko. Väčšina preležanín však pochádza z obdobia mimo hospitalizácie a súvisí prevažne s vyšším vekom. Podľa Tomáša Kopala z Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici by mali byť však preležaniny vnímané ako problém všetkých, pretože štatisticky sa niekto s touto diagnózou vyskytne v každej rodine. Liečba preležanín je pritom ekonomicky nesmierne náročná. Je preto dôležité upozorňovať na možnosti prevencie, ktorá je niekoľkonásobne lacnejšia ako samotná liečba.


„Preležanina najčastejšie vzniká kostným výbežkom tam, kde zvnútra tlačí kosť na kožu, ktorá vytvára veľký tlak na tvrdú alebo mäkkú podložku. Ide o zabránenie prístupu živín a kyslíka a koža odumrie. Sú to rany, môžu byť zatvorené, ale častejšie sú otvorené. Tlak v podstate zavrie cievy a vzniká infarkt na koži, ktorý sa nazýva dekubitus. Rizikovými faktormi sú vek nad 65 rokov a znížená pohyblivosť,“ vysvetlil Kopal.

Preležaniny vznikajú aj prirodzene, v domácom prostredí. Bežný človek sa podľa Kopala v spánku otočí v priemere 30-krát, zatiaľ čo starí ľudia, 80- až 90-roční, sa v spánku prestanú otáčať, takže im môže v spánku vzniknúť dekubit spontánne. Najčastejší výskyt preležaním je v oblasti krížov, bokov, záhlavia a na pätách.

„Najviac dekubitov je z domácností, prevencia je pritom veľmi jednoduchá. Dôležité je, na čom pacient leží. Nám sa osvedčili matrace zo studenej peny, ktoré sa prispôsobujú telu. Polohovateľné postele nemajú veľký význam, pretože najlepšie je pacienta otáčať, a posteľ ho len zdvihne alebo spustí. Ďalej je to denná kontrola očami. Ošetrujúci by mali každý deň dvakrát spraviť vizuálnu kontrolu. Keď je tam začervenanie, ktoré nezmizne, ide o dekubit prvého stupňa a treba začať robiť intenzívnejšie opatrenia,“ informoval o tom Ján Koller z kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov.

Liečba dekubitov by mala mať podľa Kollera multidisciplinárny prístup. Vyžaduje si tím viacerých odborníkov z rôznych oblastí, ktorí budú pri liečbe pacienta spolupracovať. Na Slovensku však chýbajú regionálne centrá na liečenia takýchto rán. Väčšinou sa liečbe v danej oblasti venuje len jeden lekár, ktorý má na starosti všetkých pacientov. „Napríklad v Česku majú centrá prakticky v každom krajskom meste a niektorých nemocniciach. Na Slovensku sa takéto centrá nachádzajú len v dvoch či troch nemocniciach,“ uviedol Koller.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR