Prehľad najzaujímavejších správ zo sveta vedy v roku 2009

Oblaky metánu v atmosfére Marsu poskytli vedcom z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) dôkaz o možnom výskyte mikróbov pod povrchom tejto planéty. Metán pravdepodobne vyrábajú žijúce mikroorganizmy ako odpadový produkt. Odborníci vylúčili možnosť, že plyn priniesol do atmosféry iný objekt ako napríklad kométa.

Americkým astronómom sa podarilo objaviť doteraz najstarší objekt vo vesmíre. Satelit Swift amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zaznamenal výbuch hviezdy, ktorý sa odohral v čase, keď bol vesmír starý len 630 miliónov rokov. Gama žiarenie z tohto výbuchu putovalo k Zemi 13,1 miliardy svetelných rokov.

Americkí odborníci z biofarmaceutickej spoločnosti Human Genome Sciences vyvinuli novú protilátku, ktorá pomohla zajacom a opiciam prežiť smrteľnú dávku antraxovej baktérie. Táto látka je taktiež bezpečná aj pre ľudí. Nová liečba zabraňuje toxínom, ktoré produkuje antraxová baktéria, aby spôsobili zničenie bunky alebo smrť. Je navrhnutá tak, aby sa dala používať aj spolu s antibiotikami a zvyšovala tak šance nakazených ľudí.

Americkí vedci z University of North Carolina dekódovali celú štruktúru vírusu HIV, ktorý spôsobuje aids u ľudí. Objav môže pomôcť k vývoju nových liekov proti tomuto ochoreniu.

Analýza vzoriek z kométy Wild 2 potvrdila prítomnosť glycínu, jednej zo základných stavebných zložiek života. Glycín je aminokyselina využívaná žijúcimi organizmami na vytvorenie proteínov a toto bol prvý prípad jej objavenia v kométe. Podporuje to teóriu, že základné stavebné prvky života sú vo vesmíre bežné a že život v kozme nemusí byť vzácny.

Vedec Wulf Glatz získal cenu Swisselectric Research Award 2009 za vynález, ktorým sa dá nabiť mobilný telefón pomocou telesnej teploty používateľa. Ide o termoelektrický generátor novej generácie, ktorý premení teplo na elektrický prúd. Na tento účel používa rozdiely v teplote medzi zdrojom tepla a prostredím.

Astronómovia z americkej University of California zistili, že dná kráterov, ktoré sa nachádzajú na južnom póle Mesiaca, sú jednými z najchladnejších a najnehostinnejších miest celej Slnečnej sústavy. V miestach, kam sa slnečné lúče doteraz nedostali, zaregistrovali rekordne nízke teploty až 202,8 stupňov Celzia pod bodom mrazu, čo sú teploty nižšie ako na Plute.

Čínski archeológovia objavili nový, 172 metrov dlhý úsek Veľkého čínskeho múru. Ide o dôkaz, že múr sa nachádzal o minimálne jedenásť kilometrov východnejšie než sa predpokladalo. Objavený úsek sa nachádza na severovýchode provincie Ťi-lin a postavili ho za vlády dynastií Čchin (221 až 206 p.n.l.) a Chan (206 p.n.l - až 220 n.l.).

Skupina britských archeológov objavila zvyšky "druhého Stonehengeu", ktorý sa rozprestiera neďaleko pôvodného megalitického monumentu v grófstve Wiltshire na juhovýchode Anglicka. Objav potvrdzuje, že známa stavba z doby bronzovej (2 500 rokov p. n. l.) tvorila súčasť väčšieho komplexu, ktorý pravdepodobne využívali na rituálne a pohrebné účely.

Vedci z University of Arizona tvrdia, že Jupiterov mesiac Európa by mohol byť jedným z najvhodnejších vesmírnych telies pre život mimo našej atmosféry. Veľký oceán, ktorý sa na ňom rozprestiera, obsahuje asi dvojnásobok všetkej vody, ktorá sa nachádza v oceánoch a moriach na Zemi, a mohol by vo svojich útrobách ukrývať až stokrát viac kyslíka, ako sa doteraz predpokladalo. Toto množstvo je viac než dostatočné pre poskytnutie podmienok vhodných pre život.

Britskí vedci z Cambridge University vypočítali, že do dvadsiatich až tridsiatich rokov bude Arktída počas letných mesiacov úplne bez ľadu. Počas polárnej expedície zistili, že priemerná hrúbka ľadu bola len 1,8 metra, čo je typické pre takzvaný sezónny, jednoročný ľad. Tomu v lete hrozí veľké riziko, že sa úplne roztopí.

Čínski vedci v laboratóriu zostrojili umelú elektromagnetickú čiernu dieru, ktorá absorbuje svetlo z prostredia. Prístroj sa skladá zo šesťdesiatich prstencov vyrobených z takzvaných metamateriálov, ktoré boli predtým použité na výrobu neviditeľných plášťov.

Nemeckí vedci z Universitätsklinikum Hamburg-Eppendorf zistili, že takzvaný placebo efekt nemá pôvod len v psychike, ale má aj fyziologický element. Experti predpokladajú, že za zmiernením bolesti pri placebo efekte sú látky ako napríklad noradrenalín alebo serotonín. Tento objav môže pomôcť pri vývoji nových typov liečby na rôzne druhy bolesti vrátane chronickej.

Vedci z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavili molekuly dôležité pre biologickú aktivitu na plynnej extrasolárnej planéte s názvom HD 209458b. Ide o druhú planétu mimo našej slnečnej sústavy, na ktorej sa podarilo zistiť prítomnosť vody, metánu a oxidu uhličitého - prvkov, ktoré sú potenciálne dôležité pre biologické procesy na obývateľných planétach.

Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo sekvenovať genóm domáceho koňa. Nové poznatky môžu okrem objasnenia domestikácie koní pomôcť aj pri vývoji nových liekov pre ľudí. Genóm koní je podobný ako u iných kopytníkov, avšak časť ich DNA sa zhoduje aj s ľudskou, čo môže mať význam v medicíne, nakoľko kone trpia viac ako 90 dedičnými chorobami, ktoré sú podobné ľudským ochoreniam.

Vedcom sa podarilo dekódovať DNA domácich prasiat (Sus domestica). Odborníci rozlúštili genóm plemena duroc, ktoré je jedným z piatich hlavných plemien chovaných na produkciu mäsa. Najnovšie poznatky môžu v budúcnosti pomôcť pri vývoji nových liekov nielen pre prasatá, ale aj pre ľudí, nakoľko organizmus oboch druhov je v mnohých ohľadoch veľmi podobný.

Americkí vedci z Univerzity v Chicagu zistili, že dôvodom depresií onkologických pacientov nie je len trauma z ťažkého ochorenia alebo vedľajší efekt chemoterapie, ale aj schopnosť tumorov produkovať látky spôsobujúce tieto stavy. Hladina substancií spájaných s depresiami rastie úmerne s rastom nádorov. Tieto látky sa potom dostanú do mozgu, kde pôsobia na hippokampus, ktorý reguluje emócie.

Novozélandskí vedci z University of Auckland vyvinuli technológiu pre bezdrôtové umelé srdce. To by mohlo v najbližších rokoch poskytnúť efektívnu alternatívu transplantácií a zachrániť tak tisícky životov. Revolučná technológia využíva princíp magnetického poľa, takže energia sa prenáša do srdca cez kožu a nie pomocou kábla, ako to bolo doteraz. Odborníci dúfajú, že nové umelé srdce v dohľadnom čase úplne nahradí transplantácie, ktoré sú ešte stále veľmi rizikové.

Britskí vedci z Imperial College London objavili liek, ktorý by mohol pomôcť v boji s malobunkovým karcinómom pľúc. Pokusmi na myšiach sa im podarilo zablokovať schopnosť rakovinových buniek odolávať štandardnej chemoterapii a vyliečiť tak 50 percent prípadov tohto smrteľného ochorenia.

Britskí chirurgovia po prvý raz v histórii odstránili časť nádoru rakoviny konečníka pomocou techniky zvanej vysokointenzívny fokusový ultrazvuk (HIFU). Pri tejto metóde sa nádor zahreje až na teplotu 90 stupňov Celzia, čo spôsobí zabitie rakovinových buniek. Pacient je počas zákroku v celkovej anestézii a lekári dokážu touto metódou odstrániť tumory s objemom až do 40 centimetrov kubických.

Lekári z americkej University of Maryland v Baltimore transplantovali piatim pacientom s poruchou obličiek úspešne obličku obsahujúcu rakovinové nádory. Túto kontroverznú techniku využili pacienti, ktorí boli v poslednej fáze zlyhania obličiek a mohli počas čakania na zdravý orgán zomrieť.

Najnovšie archeologické nálezy pravekých nástrojov na juhu Francúzska dokázali, že predkovia moderných ľudí obývali Európu už pred 1,57 miliónmi rokov, čo je o 200-tisíc rokov skôr než sa predpokladalo. Potvrdilo to datovanie argónom.

Britským vedcom z organizácie Wellcome Trust sa podarilo rozlúštiť kompletný genetický kód dvoch najčastejších druhov rakoviny - kože a pľúc. Tento objav umožní skoršie diagnostikovanie rakoviny pomocou krvných testov a taktiež pomôže pri vytváraní nových liekov.

(SITA)