Prehistorické kengury chodili na dvoch nohách, tvrdia vedci

BRATISLAVA 17. októbra (WEBNOVINY) - Prehistorické kengury z podčeľade Sthenurinae sa pravdepodobne pohybovali pomocou chôdze na zadných končatinách. Vo svojej štúdii to tvrdia americkí a španielski vedci na čele s Christine Janis z Brown University.


Merali aj dva metre a vážili dva "metráky"

K tomuto záveru došli vďaka porovnaniu veľkosti a tvaru kostí súčasných kengúr a druhov podčeľade Sthenurinae, ktoré vyhynuli pred približne 30-tisíc rokmi.

Niektorí zástupcovia z podčeľade Sthenurinae dosahovali výšku až dva metre, pričom najväčší druh Procoptodon goliah vážil až 240 kilogramov. Od dnešných kengúr sa odlišovali predovšetkým kratšou lebkou a iba jedným prstom na zadných končatinách, zatiaľ čo moderné kengury ich majú štyri.

Sthenurinae tiež namiesto spásania trávy využívali špecializované predné končatiny na trhanie listov z kríkov a stromov. "Už nejaký čas sme vedeli o tom, že Sthenurinae sa živili iným spôsobom. Ale že by mohli používať aj iný spôsob pohybu, to nikomu predtým nenapadlo," uviedla Janis, ktorá na túto myšlienku prišla, keď pred desiatimi skúmala kostru týchto kengúr v múzeu v austrálskom Sydney.

Vedci išli po stopách skoršej hypotézy

Iní vedci už skôr prišli s hypotézou, že pre tieto obrovské kengury muselo byť veľmi náročné, ak nie úplne nemožné pohybovať sa po štyroch. Dôvodom boli ich krátke, nepohyblivé chrbtice a štíhle predné končatiny s dlhými pazúrmi.

Dnešné kengury sa väčšinu času pohybujú práve pomocou všetkých štyroch končatín, pričom si pomáhajú chvostom. Skákanie využívajú iba na presuny na dlhšie vzdialenosti.

Janis preto začala porovnávať kosti vyhynutých a súčasných kengúr, pričom prišla na to, že dlhé kosti zástupcov podčeľade Sthenurinae boli ťažšie a pevnejšie, čiže boli prispôsobené viac na chôdzu než na skákanie. Okrem toho mali aj väčšie panvové kosti orientované tak, aby podopierali vzpriamené telo. Výsledky štúdie zverejnili v časopise PLoS One.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.