|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 24.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adam a Eva
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. júla 2011
Predsedníctvom EÚ zavŕšilo Poľsko prechod od totality
Nástup do čela Európskej únie pre Poľsko znamená symbolické ...
Zdieľať
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, poľský premiér Donald Tusk a predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.Foto: SITA/APBRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) - Nástup do čela Európskej únie pre Poľsko znamená symbolické zavŕšenie prechodu od totality k demokracii a považuje ho za dôkaz svojej rovnocennosti s ostatnými členskými krajinami. Veľvyslanec Poľskej republiky v SR Andrzej Krawczyk to vyhlásil počas stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave spojenej s prezentáciou programu poľského a nadchádzajúcich dvoch predsedníctiev Rady Európskej únie. Poľsko podľa neho vo viacerých oblastiach nadviaže na aktivity Maďarska, od ktorého prevzalo úlohy predsedníckej krajiny 1. júla.
"Poľsko sa hlási Európe k službám," charakterizoval Krawczyk spôsob, akým Poliaci vnímajú možnosť prvýkrát v histórii šéfovať európskej dvadsaťsedmičke. Podľa veľvyslanca je začiatok predsedníctva pre Poľsko zároveň "ukončením cesty systémovej transformácie od totality k suverenite, demokracii a prosperite" a okamihom, od ktorého je krajina "normálnym členom Európskej únie". Ako ďalej povedal, prípravy Varšave zabrali okolo dvoch rokov a výsledkom je program založený na troch prioritách. Tie majú zabezpečiť splnenie hlavného cieľa predsedníctva, ktorým je nasmerovanie únie k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu a "posilnenie politického spoločenstva".
Svoju najvyššiu prioritu Poľsko prezentuje pod heslom Európska integrácia ako zdroj rastu. Varšava chce posilniť hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom rozvíjania vnútorného trhu a využívania spoločných finančných zdrojov v súlade s kohéznou politikou únie. Dôležitým prostriedkom má byť nový rámcový rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020, pri ktorého zostavovaní by malo Poľsko zohrať významnú úlohu. V záujme presadzovania ekonomických cieľov si Varšava zabezpečila aj účasť na zasadnutiach Euroskupiny, hoci nepatrí medzi členov eurozóny.
Ďalšou prioritou predsedníctva bude "posilnenie bezpečnosti" EÚ v najrôznejších významoch, pričom Poliaci do tohto okruhu zaraďujú makroekonomickú, energetickú, potravinovú, ale aj vojenskú bezpečnosť. Prioritné bude aj posilňovanie postavenia EÚ na medzinárodnej scéne a ďalšie zbližovanie s východnými a južnými susedmi dvadsaťsedmičky. Okrem podporovania eurointegračných snáh Turecka, Islandu, Moldavska či Srbska sa Poľsko podľa Krawczyka zameria na zbližovanie s Ukrajinou, s ktorou by mala únia do konca roka uzavrieť novú zmluvu o spolupráci. K zvýšeniu záujmu dvadsaťsedmičky o východných susedov by mal prispieť aj pripravovaný summit Východného partnerstva EÚ, ktorý by sa mal uskutočniť koncom septembra.
Krawczyk počas konferencie v bratislavskom Európskom informačnom centre taktiež ocenil aktivity predchádzajúceho maďarského predsedníctva, ktoré podľa neho Poľsku "postavilo vysokú latku". Maďarský veľvyslanec v SR Antal Heizer predtým účastníkom poskytol stručný prehľad výsledkov polročného pôsobenia Budapešti na čele EÚ, pričom hneď na úvod vyzdvihol intenzívnu spoluprácu s partnerskými krajinami v rámci Visegrádskej štvorky vrátane Slovenska. Okrem bežnej agendy podľa neho Maďarsko muselo reagovať na "neočakávané udalosti" v podobe nových problémov eurozóny, revolúcií v severnej Afrike, marcovej katastrofy v Japonsku alebo krízy vyvolanej baktériou Escherichia coli (E. coli). Maďari napriek tomu dokázali splniť vytýčené úlohy a úspešne tak zavŕšiť prvú trojicu predsedníctiev po začiatku platnosti Lisabonskej zmluvy (Španielsko, Belgicko, Maďarsko). Celkovú úspešnosť však podľa Heizera bude možné hodnotiť až po určitom čase.
Poľsko sa ujalo predsedníctva ako prvá z troch krajín tvoriacich takzvané predsednícke trio, ktorého vlády svoje aktivity vzájomne koordinujú. Na stredajšej prezentácii sa preto zúčastnili aj veľvyslanci Dánska a Cypru ako zástupcovia krajín preberajúcich povinnosti po Varšave. Hoci sú konkrétne programy nasledujúcich predsedníctiev ešte len v štádiu príprav, trio plánuje nadviazať na základné priority svojich predchodcov.
"Poľsko sa hlási Európe k službám," charakterizoval Krawczyk spôsob, akým Poliaci vnímajú možnosť prvýkrát v histórii šéfovať európskej dvadsaťsedmičke. Podľa veľvyslanca je začiatok predsedníctva pre Poľsko zároveň "ukončením cesty systémovej transformácie od totality k suverenite, demokracii a prosperite" a okamihom, od ktorého je krajina "normálnym členom Európskej únie". Ako ďalej povedal, prípravy Varšave zabrali okolo dvoch rokov a výsledkom je program založený na troch prioritách. Tie majú zabezpečiť splnenie hlavného cieľa predsedníctva, ktorým je nasmerovanie únie k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu a "posilnenie politického spoločenstva".
Svoju najvyššiu prioritu Poľsko prezentuje pod heslom Európska integrácia ako zdroj rastu. Varšava chce posilniť hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom rozvíjania vnútorného trhu a využívania spoločných finančných zdrojov v súlade s kohéznou politikou únie. Dôležitým prostriedkom má byť nový rámcový rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020, pri ktorého zostavovaní by malo Poľsko zohrať významnú úlohu. V záujme presadzovania ekonomických cieľov si Varšava zabezpečila aj účasť na zasadnutiach Euroskupiny, hoci nepatrí medzi členov eurozóny.
Ďalšou prioritou predsedníctva bude "posilnenie bezpečnosti" EÚ v najrôznejších významoch, pričom Poliaci do tohto okruhu zaraďujú makroekonomickú, energetickú, potravinovú, ale aj vojenskú bezpečnosť. Prioritné bude aj posilňovanie postavenia EÚ na medzinárodnej scéne a ďalšie zbližovanie s východnými a južnými susedmi dvadsaťsedmičky. Okrem podporovania eurointegračných snáh Turecka, Islandu, Moldavska či Srbska sa Poľsko podľa Krawczyka zameria na zbližovanie s Ukrajinou, s ktorou by mala únia do konca roka uzavrieť novú zmluvu o spolupráci. K zvýšeniu záujmu dvadsaťsedmičky o východných susedov by mal prispieť aj pripravovaný summit Východného partnerstva EÚ, ktorý by sa mal uskutočniť koncom septembra.
Krawczyk počas konferencie v bratislavskom Európskom informačnom centre taktiež ocenil aktivity predchádzajúceho maďarského predsedníctva, ktoré podľa neho Poľsku "postavilo vysokú latku". Maďarský veľvyslanec v SR Antal Heizer predtým účastníkom poskytol stručný prehľad výsledkov polročného pôsobenia Budapešti na čele EÚ, pričom hneď na úvod vyzdvihol intenzívnu spoluprácu s partnerskými krajinami v rámci Visegrádskej štvorky vrátane Slovenska. Okrem bežnej agendy podľa neho Maďarsko muselo reagovať na "neočakávané udalosti" v podobe nových problémov eurozóny, revolúcií v severnej Afrike, marcovej katastrofy v Japonsku alebo krízy vyvolanej baktériou Escherichia coli (E. coli). Maďari napriek tomu dokázali splniť vytýčené úlohy a úspešne tak zavŕšiť prvú trojicu predsedníctiev po začiatku platnosti Lisabonskej zmluvy (Španielsko, Belgicko, Maďarsko). Celkovú úspešnosť však podľa Heizera bude možné hodnotiť až po určitom čase.
Poľsko sa ujalo predsedníctva ako prvá z troch krajín tvoriacich takzvané predsednícke trio, ktorého vlády svoje aktivity vzájomne koordinujú. Na stredajšej prezentácii sa preto zúčastnili aj veľvyslanci Dánska a Cypru ako zástupcovia krajín preberajúcich povinnosti po Varšave. Hoci sú konkrétne programy nasledujúcich predsedníctiev ešte len v štádiu príprav, trio plánuje nadviazať na základné priority svojich predchodcov.