Predseda Európskej komisie Juncker potvrdil nové kvóty pre utečencov

Štrasburg 9. septembra (TASR)- Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami dnes na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.


Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) priznal, že únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.

Spomenul strategické oblasti, ako je energetika či kapitálový trh, a ocenil skutočnosť, že ním vedená komisia pokračuje v trende znižovania zbytočnej byrokratickej a legislatívnej záťaže. Skonštatoval, že eurozóna by mala hrať dôležitejšiu úlohu vo finančnom svete, čomu by napomohlo jednotné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).

V oblasti zahraničnej politiky Juncker okrem iného pripomenul, že EÚ pomohla Ukrajine zabezpečiť dodávky plynu a pomáha jej s programom reforiem. Priznal, že Ukrajincov najviac trápi vysoká miera korupcie a EÚ sa snaží prispieť k tomu, aby bol tento fenomén potláčaný.



V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.

Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.

"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.

Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.

"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".

Podľa jeho slov však migranti prichádzajúci na územie EÚ predstavujú len zlomok z celkového počtu jej obyvateľstva: 0,11 percenta. V tejto súvislosti uviedol, že napríklad v Libanone predstavujú utečenci až 25 percent populácie.

Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom.

"Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.

V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín. Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR