Predpoveď Miltona Friedmana o krátkom živote eura sa nesplnila

Praha 5. januára (TASR) - S príchodom roku 2019 slávi euro 20 rokov existencie. Presne pred 20 rokmi 1. januára 1999 zaviedlo 11 európskych krajín spoločnú menu a zverilo svoju menovú politiku do starostlivosti Európskej centrálnej banky (ECB).


Dôvody rozhodnutia pre zavedenie spoločnej meny boli politické a ekonomické. Bolo reakciou na novú politickú situáciu v Európe po páde železnej opony a odpoveďou na mnohé menové otrasy v 70. a 80. rokoch.

Vznik eura zároveň odrážal presvedčenie, že jednotný trh s voľným pohybom tovarov, služieb, osôb a kapitálu môže plnohodnotne fungovať iba vtedy, pokiaľ ho podporí jednotná mena.

V súčasnosti už platí eurom 340 miliónov Európanov v 19 krajinách Európskej únie. Ďalšie krajiny, napríklad Bulharsko a Chorvátsko, sa na prijatie eura pripravujú. Mimo EÚ euro používa alebo má naň svoju menu napojenú približne 60 štátov a území po celom svete so 175 miliónmi obyvateľov.

Za 20 rokov svojej existencie sa euro stalo druhou najvýznamnejšou svetovou menou. U medzinárodných platieb si udržuje dokonca rovnaký podiel ako americký dolár. Na každú z týchto dvoch mien pripadá približne 40 % svetových medzinárodných platieb. Pokiaľ ide o pôžičky, úvery a bankové rezervy, drží euro druhú pozíciu hneď po americkom dolári.

Vďaka stabilite eura sú firmy z celého sveta ochotné prijímať ceny v eurách. To európskym firmám pomáha znižovať náklady spojené so zabezpečením proti kurzovým pohybom a poplatkom za prevod medzi menami. Väčšina vývozov z eurozóny mimo EÚ sa robí v eurách.

Aj keď to z českej kotliny tak nevyzerá, euro je v Európe i vo svete pomerne aktívne. A kto má s ním skúsenosti, je s ním spokojný. Pekným vysvedčením bol pre euro Eurobarometer z jesene, kde ho podporilo rekordných 75 % obyvateľov krajín eurozóny. V krajinách, v ktorých sa eurom neplatí, je podpora eura podstatne nižšia, v priemere 36 %. Pozoruhodný je kontrast medzi 77 % podporou v SR a 21 % v ČR.

Čo stojí za obľúbenosťou spoločnej meny? Európania oceňujú euro predovšetkým ako zjednocujúci symbol celej Európy. Zároveň vnímajú celý rad výhod a ekonomických prínosov v praktickom živote. S eurom sa v Európe ľahšie cestuje, obchoduje a investuje. Firmy šetria miliardy eur vďaka nižším transakčným poplatkom a odpadnutiu kurzového rizika. Euro prinieslo i nižšiu infláciu a teda väčšiu stabilitu cien. Vďaka ľahšiemu porovnávaniu cien v eurách je oveľa väčšia konkurencia a tlak na znižovanie spotrebiteľských cien. Po zavedení eura v mnohých krajinách podstatne klesli úrokové sadzby a pôžičky zlacneli. Napríklad priemerné hypotéky klesli postupne z 5,7 % v roku 2002 na 2,2 % v roku 2017.

Z českého pohľadu je mimoriadne zaujímavý prípad Slovenska, ktoré prijalo euro už v roku 2009. Česi a Slováci vychádzajú zo spoločnej histórie, inštitucionálneho prostredia a podobnej štruktúry ekonomiky. Napokon mali aj spoločnú menu niekoľko desaťročí. Rok po zavedení eura jeho podpora dosiahla 78 % napriek hlbokej ekonomickej kríze. Euro vnímali podnikatelia ako stabilizujúci prvok, lebo umožnilo znížiť náklady na zabezpečenie proti kurzovým výkyvom a na výmenu mien. Obavy populácie zo zdražovania sa nepotvrdili. Inflácia v roku 2009 bola pod 1 % a dopady prechodu na euro boli minimálne. Euro dokázateľne zohralo pozitívnu úlohu pri rozhodovaní investorov o umiestňovaní investícií.

Podľa odhadov OECD bolo Slovensko v roku 2011 vďaka prijatiu eura o 10 % bohatšie (v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily).

Posudzované podľa ľudskej optiky euro vo svojich 20 rokoch dosiahlo vek dospelosti. Prekonalo už nestabilné pubertálne obdobie. Prežilo prvú veľkú krízu. Vyšlo z nej posilnené a stalo sa atraktívnou menou pre Európu a široké okolie.

Nenaplnila sa tak prognóza amerického nositeľa Nobelovej ceny Miltona Friedmana. Podľa neho euro nemalo prežiť desať rokov alebo prvú veľkú ekonomickú krízu. Euro prežilo oboje.

Informáciu priniesol český portál iDNES.cz.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR