Predpokladaný vplyv Obamu na akciové odvetvie

Nový prezident USA, ktorý sa ujme moci v polovici januára 2009, použil pri svojej kampani väčšinou dary nepresahujúce hodnotu 200 USD. Z tohto dôvodu sa necíti byť zaviazaný firmám z ropného, leteckého, farmaceutického ani finančného sektoru, ktorým George Bush v posledných ôsmich rokoch vytváral optimálne prostredie na podnikanie. „Priemerný dar na kampaň vo výške 200 dolárov vypovedá o finančnej situácii podporovateľov zvoleného prezidenta. Z tohto dôvodu sa určite bude snažiť vyhovieť skôr tejto ekonomickej skupine obyvateľstva,“ uvádza Vladimír Gešperík, predseda predstavenstva CAPITAL MARKETS.

V rámci farmaceutického priemyslu môžu profitovať najmä spoločnosti UnitedHealth Group a WellPoint, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť. „Obama vo svojom programe plánuje dotácie zo strany štátu na poistky pre 50 miliónov Američanov, ktorí dnes nemajú žiadny healthcare program,“ komentuje Vladimír Gešperík a dodáva: „Horšie tak na tom možno budú výrobcovia liekov, ako napríklad Pfizer Inc. a Wyeth, ktorí môžu čeliť lacnejšiemu importu z Kanady a vyjednávaniu s vládou o cene liekov pre starších z dôvodu liberalizácie svetového obchodu, ktorý demokratický Obama podporuje.“

Program na obnovu zastaranej infraštruktúry v podobe opráv automobilových a železničných ciest spolu s výstavbou nových v hodnote 500 mld. USD v najbližších piatich rokoch podporí dopyt po zariadeniach vyrábaných spoločnosťou Caterpillar. Tieto projekty by vytvorili podľa odhadov analytikov až 2 milióny pracovných miest. „Obama sa počas kampane vyjadril za podporu dotáciám pre krízou zasiahnutý automobilový priemysel. Zvláštnu podporu tak dostanú projekty na vývoj a výrobu áut s nízkou spotrebou paliva,“ uvádza Vladimír Gešperík.

Ďalším bodom Obamovej kampane bola podpora znižovania emisií CO2 a výroba solárnej a veternej energie. „Ropné firmy by mohli čeliť dodatočnému zdaňovaniu v prípade, že predávajú ropu za viac ako 80 USD za barel,“ komentuje Vladimír Gešperík.

Podobne sa môžu pod tlakom ocitnúť aj letecké spoločnosti, ako United Airlines a Southwest Airlines, ktoré George Bush za svojho pôsobenia podporoval dotáciami a tlakom na odbory. „Obama je do určitej miery zaviazaný odborom, preto proti nim nebude v prípade konfliktov so zamestnávateľmi vystupovať. Práve letecký a automobilový priemysel sú dve odvetvia s najvyššou mierou organizovania zamestnancov v odboroch,“ uvádza Vladimír Gešperík.

V rámci zbrojného priemyslu sa neočakávajú závratné zmeny. Za éry Georga Busha ťažili zbrojárske firmy Lockheed Martin Corp. a Northrop Grumman Corp. zo 72% zvýšenia výdavkov na obranu v roku 2000. „Dôvodom boli náklady na nové zbrane a vedenie vojen v Iraku a Afganistane. Obama chce síce postupne sťahovať americké vojská z Iraku, to by však nemalo narušiť Bushovo septembrové schválenie obranného rozpočtu na rok 2009 vo výške 579 mld. USD, ktorý nezahŕňa plnú cenu pokračujúcich vládnych operácií,“ komentuje Vladimír Gešperík.

Demokrati sa ujali moci na konci 25-ročného rastového ekonomického cyklu, kedy postupné zadlžovanie obyvateľstva v USA podporovalo ekonomický rast. Súčasné znižovanie zadlženosti finančných inštitúcií, firiem a spotrebiteľov bude vytvárať veľký tlak na hospodársky rast a rovnako rozpočet USA. „Avizované zvyšovanie daní  korporáciám a investorom vzhľadom k stavu, v ktorom sa hospodárstvo nachádza, bude musieť pravdepodobne počkať,“ uzatvára Vladimír Gešperík.