![]() |
08. mája 2010
Hlavným zdrojom genetického materiálu neandertálcov boli tri úlomky kostí nájdené v chorvátskej jaskyni Vindija. Na dvoch z týchto úlomkov sa zachovali stopy kolagénu, vďaka ktorým dokázali vedci určiť ich vek na 38-tisíc až 44-tisíc rokov. Po porovnaní genómu neandertálcov s genómom piatich súčasných ľudí z rôznych častí sveta (Papua-Nová Guinea, západná Afrika, Južná Amerika, Čína a západná Európa) odborníci objavili niekoľko oblastí DNA, ktoré sa vplyvom prirodzeného výberu pozmenili až po oddelení obidvoch druhov niekedy pred 270-tisíc až 440-tisíc rokmi. Sú medzi nimi napríklad gény regulujúce metabolizmus, vývoj kostry a ovplyvňujúce kognitívne schopnosti. Tieto odlišnosti od genómu neandertálcov sú spoločné pre celú súčasnú ľudskú populáciu. Po porovnaní genetických rozdielov medzi súčasnými ľuďmi afrického a neafrického pôvodu však vedci zistili, že jedno až štyri percenta genómu zdieľajú neandertálci iba s ľuďmi eurázijského pôvodu. Na základe týchto poznatkov sa vedci domnievajú, že k medzidruhovému kríženiu medzi Homo sapiens a Homo neanderthalensis mohlo dôjsť v období pred približne 80-tisíc až 50-tisíc rokmi, keď časť populácie Homo sapiens v prvej migračnej vlne opustila Afriku, ale ešte sa nerozdelila do skupín osídľujúcich Európu a Áziu.
Vedci však taktiež nevylučujú, že v Afrike sa mohla pôvodne vyskytovať samostatná genetická podskupina moderných ľudí, ktorej predstavitelia opustili Afriku a začali osídľovať iné časti sveta. V tomto prípade by predkovia súčasných ľudí neafrického pôvodu mohli byť geneticky podobnejší s neandertálcami než predkovia súčasných ľudí afrického pôvodu aj bez medzidruhového kríženia. Na túto teóriu však zatiaľ odborníci nemajú žiadne dôkazy.
(SITA)
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |