Predčasné voľby nebudú, prognózujú analytici. Zmenám však môže čeliť Matovičov kabinet aj koalícia

Politológovia a sociológovia, ktorých oslovil portál Webnoviny.sk, nie sú väčšinou presvedčení o tom, že kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) v tomto roku padne a Slovensko dospeje k predčasným voľbám. Niektorí pripustili možnosť rekonštrukcie vlády.

Voľby trikrát skôr a trikrát sa vrátil Mečiar alebo Fico

Pravdou je, že predčasné voľby od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sú ojedinelým javom. Platí, že vždy vrátili do hry HZDS alebo Smer.

Prvý raz boli skoršie voľby v roku 1994. Znamenali návrat HZDS k moci a jeho šéfa Vladimíra Mečiara do premiérskej pozície. V roku 2006  boli predčasné voľby skôr len o tri mesiace. Namiesto septembra sa udiali v júni. Vtedy prvý raz zostavil vládu Robert Fico (Smer-SD) a naposledy sa vrátilo do vlády HZDS.

Zľava: Predsedovia Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota, Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Vladimír Mečiar a strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico si pripíjajú po podpise koaličnej dohody, 2. júl 2006, Bratislava. Foto: archív SITA/Tomáš Benedikovič

Tretí raz boli predčasné voľby v marci v roku 2012 po páde kabinetu Ivety Radičovej. Po nich nasledovala jednofarebná vláda Smeru. Túto politickú skúsenosť majú za sebou viacerí politici súčasnej koalície zo strán SaS a OĽaNO.

Záujem vymeniť premiéra

Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK si nemyslí, že by v tomto roku boli predčasné voľby. Podľa neho však môže dôjsť k zmenám vo vláde a dokonca sa môže vytvoriť aj iná vládna koalícia, ale nemyslí si, že vznikne na základe predčasných volieb.

„Stále si myslím, že najpravdepodobnejší je variant preskupenia síl v poslaneckých laviciach. Nie sú tam totiž strany v pravom slova zmysle. Sú to veľmi voľné útvary zložené z jednotlivcov, ktorých nič silno neviaže k materskému subjektu. Dobre si viem predstaviť, že by došlo v parlamente k pohybom, ktoré by mohli znamenať, že sa vytvorí iná koalícia. Aká, neviem,“ zhodnotil Haulík.

Podľa neho to závisí od toho, kto by mal záujem na takýchto zmenách. Haulík si tiež myslí, že môže byť „veľmi silný záujem“, aby bol premiérom niekto iný ako Matovič. „Ako hovorí klasik Dzurinda, kde je vôľa, tam je cesta,“ dodal sociológ.

Straty prevažujú nad ziskami

Sociológovi Martinovi Slosiarikovi z agentúry Focus sa zdá, že pre strany súčasnej koalície by predčasné voľby boli veľmi rizikovým projektom.

„Pravdepodobne preváži racionalita strán, nad vnútornými problémami. Je zjavné, že v ohrození je Sme rodina a aj Za ľudí, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. OĽaNO by vo voľbách skončilo podstatne horšie, ako bol jeho výsledok vo voľbách. Možno len SaS by si pripísala zisky,“ zhodnotil sociológ.

Navyše, mnoho poslancov by zrejme neobhájilo svoj mandát v parlamente a teda aj táto osobná stránka by zohrala úlohu v ochote podporiť v parlamente skorší termín volieb. Podľa Slosiarika pandémia všetko prekrýva a v súčasnosti je to filter, cez ktorý voliči hodnotia kompetentnosť vlády.

„Ak sa do konca roka téma pandémie vytratí, tak sa prejde naspäť k ekonomickým a sociálnym témam. Bude to viac o štandardnej politike, ako je tomu dnes,“ domnieva sa sociológ.

Líder preferenčne najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Foto: SITA/Branislav Bibel

Otázne podľa neho je, ako sa pandemická kríza premietne do sociálnej oblasti. „Ak sa situácia bude zhoršovať, tak aj tlak ľudí bude väčší, čo môže nahrávať opozícii a lídrovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu. Ak sa bude chcieť tomu vláda vyhnúť, tak sociálna politika štátu by mala byť jasná,“ doplnil Slosiarik.

Neprekročiteľná červená línia

Politológ Grigorij Mesežnikov predčasné voľby nepredpokladá. „Koalícia sa háda, ale napriek tomu má stále 95 hlasov v parlamente. Predčasné voľby sú možné iba prijatím ústavného zákona o skrátení volebného obdobia,“ upozornil politológ.

Zdôraznil, že na predčasných voľbách by sa musela dohodnúť vládna koalícia. „Ak by to urobila z vlastnej vôle, tak by si strelila do nohy. Áno, COVID koalíciu rozdeľuje. Ale čo sa zmení? Príde iná vláda. Toto je pre koalíciu červená línia,“ myslí si Mesežnikov.

Trojpercentnú pravdepodobnosť prisúdil scenáru, že by sa dospelo k predčasným voľbám po prípadnom úspešnom referende, ktoré presadzuje strana Hlas-SD.

Trápenie sa o percentá nie je na programe

Ako o malej „ba až žiadnej“ pravdepodobnosti predčasných volieb hovorí politológ Jozef Lenč. Poukázal na to, že k skoršiemu termínu volieb je možné dospieť jedine tak, že by si parlament ústavným zákonom skrátil svoje funkčné obdobie a k tomu sú nevyhnutné hlasy súčasných vládnych poslancov.

„Nie som si istý, či by si niektorá zo súčasných vládnych strán zobrala na paškál, že by sa dostali k moci strany parlamentnej a mimoparlamentnej opozície,“ mienil Lenč. Ďalším faktorom je podľa neho dôveryhodnosť u voličov, resp. pomstychtivosť premiéra Matoviča. „Živo si viem predstaviť tú kampaň Matoviča proti tým stranám koalície, ktoré by zahlasovali za predčasné voľby,“ podotkol.

Ďalším faktorom pôsobiacim proti skorším voľbám môže byť pud sebazáchovy tých strán koalície, ktoré by sa nemuseli znovu dostať do parlamentu. „Momentálne ich veľmi nemusia trápiť percentá podpory, keď majú pred sebou ešte tri roky vládnutia,“ poznamenal Lenč.

Poslanci, ktorí sa ešte tak dobre nemali

O možnosti predčasných volieb hovorí politický analytik Ján Baránek. Podľa neho sa táto pravdepodobnosť neustále zvyšuje.

„Koalícia má možnosť zrekonštruovať vládu a tým znegovať hrozbu predčasných volieb. Mám však obavu, že to neurobia, pretože ich egá sú príliš silné, a najmä to Matovičovo. Pre ľudí, ktorí skrachovali alebo stoja pred krachom, sú predčasné voľby jediné svetlo na konci tunela,“ zhodnotil.

Myslí si, že v súčasnosti je situácia iná ako v minulosti, keď sa organizovali referendá o predčasných voľbách. Baránek nevidí v parlamente vôľu ľuďom pomôcť. „Oni zachraňujú samých seba. Parlament je zložený z desiatok ,nímandov‘, ktorí mali plat osemsto eur a teraz majú štyri – päť tisíc eur a vedia, že už v živote sa takto nebudú mať,“ uzavrel analytik.