Predčasné voľby budú 10. marca, Smer podporí euroval

Tagy: Predčasné voľby

BRATISLAVA 12. októbra  - Mimoriadne parlamentné voľby budú 10. marca.


Zhodli sa na tom predseda strany Smer-SD s predsedami SDKÚ-DS, KDH a strany Most-Híd. Na tlačovej besede to v stredu oznámil predseda Smeru-SD Robert Fico.

Podľa neho vznikla dohoda na zabezpečení ratifikácie eurovalu a nasledovných zákonov, ktoré s ním súvisia.

Vo štvrtok bude predložený do NR SR návrh ústavného zákona na skrátenie volebného obdobia tak, aby sa konali 10. marca. Po schválení tohto zákona bude parlament rokovať o ratifikácii eurovalu. Smer-SD euroval podporí v parlamente v podobe, ako prešiel ostatnými 16 parlamentmi členských krajín eurozóny.

To ako si vysporiada vládna koalícia veci, Smer-SD nezaujíma. "Čo bude robiť štvorlístok, je ich záležitosťou. Budú niesť zodpovednosť za vládnutie do 10. marca," uviedol. Fico zdôraznil, že Smer-SD má záujem stať sa vládnou stranou len na základe parlamentných volieb. "Nové vládne zoskupenie by sa malo vždy opierať o výsledky v parlamentných voľbách," konštatoval.

SaS súhlasí s voľbami

Strana Sloboda a Solidarita súhlasí s vypísaním predčasných parlamentných volieb, "pokiaľ je všeobecná dohoda". Pre SITA to uviedla hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová. Viac dohodu medzi lídrami SDKÚ-DS, KDH, stranou Most-Híd a Smeru-SD komentovať nechcela.

Koaličná zmluva neexistuje

Lídri SDKÚ-DS, KDH a strany Most-Híd nevedia odpovedať jasne, či vládu povedie do konania predčasných volieb 10. marca 2012 Iveta Radičová. "Čo sa týka vlády, tá bude aj v rukách prezidenta republiky, ktorý predpokladám začne po návrate konať tak, ako mu ukladá ústava SR. Nevidím dôvod na nejaké špekulácie," povedal predseda KDH Ján Figeľ.

Pomohol si pritom známym vyjadrením predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára "o tom, po tom". Rovnako nepadla ani jasná odpoveď, či vo vláde budú sedieť i naďalej ministri za SaS.

Podľa Mikuláša Dzurindu je to výsostná záležitosť premiérky Ivety Radičovej. Podľa Figeľa je zvláštne, ak niekto povalí vládu a potom sa tvári, že sa nič nestalo.

"Ale ústavne, zákonne - áno, členstvo vo vláde je definované a ako také je rešpektované aj nami. Najbližší vývoj zrejme dopovie ako ďalej," zdôraznil Figeľ

Parlament by mal na pokračujúcej schôdzi v prvom rade schváliť ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a následne euroval. Čo sa týka rozpočtu, ktorý dnes schválila vláda,

Bude potrebné zredukovať rozsiahly program parlamentnej schôdze, ktorá je nevyhnutná. Veľa vecí ostane do budúcna, reagoval Figeľ na otázku, či v NR SR prejde odvodová a daňová reforma. Bugár dodal, že po utorňajšom hlasovaní SaS koaličná zmluva neexistuje. "To znamená, že všetko, aj v parlamente budeme musieť nanovo zvážiť," doplnil Bugár.

Druhé hlasovanie o eurovale

Poslanci parlamentu budú opätovne rozhodovať o navýšení eurovalu a aj o rozšírení jeho kompetencií. Vláda Ivety Radičovej, ktorej poslanci v utorok pre euroval nevyslovili dôveru, v stredu opätovne schválila dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF).

Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda v stredu uviedol, že podľa neho je možné, aby sa o eurovale v parlamente hlasovalo už vo štvrtok. Predseda strany Most-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár ho doplnili, že nepredpokladajú, že by mohli byť kladené hlasovaniu nejaké prekážky.

Slovensko zatiaľ ako jediný člen eurozóny nepodporilo v parlamente schválenie zmien v eurovale. Navýšenie eurovalu ako aj rozšírenie jeho kompetencií by však v slovenskom parlamente mohlo ešte tento týždeň prejsť.

Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu úplne identický návrh, aký v utorok parlament odmietol. Vláda schválila nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale prvýkrát 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur.

Termíny k organizácii volieb

Kandidačné listiny musia politické subjekty, ktoré sa chcú vo voľbách uchádzať o hlasy voličov, podať zapisovateľovi Ústrednej volebnej komisie najneskôr 90 dní pred dňom volieb, teda do 11. decembra. Súčasťou kandidačnej listiny musí byť aj potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 16 596 eur (pol milióna korún).

Predseda vlády zvolá prvé zasadnutie Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) pre voľby do Národnej rady SR najneskôr 85 dní predo dňom volieb (16. decembra).

Následne Ústredná volebná komisia zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom volieb (31. decembra) kandidačné listiny, ktoré splnia všetky zákonné podmienky.

Zapisovateľ ÚVK do 24 hodín od rozhodnutia ÚVK doručí rozhodnutie politickým stranám alebo koalíciám o registrácii alebo o odmietnutí kandidačnej listiny. Odmietnuté subjekty sa môžu odvolať do troch dní na Najvyšší súd SR.

Pritom politická strana alebo koalícia môže 48 hodín pred začatím volieb písomne prostredníctvom splnomocnenca vziať späť svoju kandidačnú listinu. Do 70 dní pred dňom volieb (31. decembra) musia tiež starostovia vytvoriť volebné okrsky a určiť volebné miestnosti. Presne 21 dní pred začiatkom hlasovania, čo je 18. februára, sa začína vysielanie politickej reklamy vo verejnoprávnych a aj súkromných médiách. 

Tagy: Predčasné voľby