Predaný hrob, zatvorená galéria, tak si pripomíname Cypriána Majerníka

Bratislava 27. marca (TASR) – Cyprián Majerník patrí medzi najvýraznejšie a najvzácnejšie osobnosti medzivojnového výtvarného umenia v bývalom Československu. Stal sa morálnou umeleckou autoritou pre mladú generáciu výtvarníkov. Počas svojho krátkeho života sa Cyprián Majerník tešil tak v Čechách, ako i na Slovensku mimoriadnemu uznaniu ako vynikajúci maliar a výnimočný človek. Jeho život však poznačila skleróza multiplex. Často podliehal depresiám, a tak ukončil svoj život samovraždou (1945).


Bol členom pražskej časti umeleckej skupiny Generácia 1909. Spolu s Jánom Mudrochom, Jánom Želibským, Bedrichom Hoffstädterom a ďalšími patril k pokrokovej umeleckej avantgarde. V čase nastupujúceho fašizmu získala táto generácia umelcov aj prívlastok "svedomie doby". Za svoje dielo i životný postoj získal Majerník po svojej smrti Slovenskú národnú cenu in memoriam (1946), Štátnu cenu in memoriam za cyklus obrazov z obdobia vojny (1947), Rad T. G. Masaryka in memoriam za zásluhy o demokraciu a ľudské práva (1991). Z úcty k jeho pamiatke vznikla v roku 1957 v Bratislave galéria, ktorú pomenovali Galéria Cypriána Majerníka (GCM). Neskôr ju zatvorili a jej činnosť obnovila v Zičiho paláci samospráva bratislavského Starého Mesta 30. apríla 2008 inauguračnou výstavou Otvorené zatvoreným. Od marca 2014 je opätovne zatvorená. Život a dielo Cypriána Majerníka si uctili aj v roku 1967, kedy vyšla druhá známková emisia "Umenie". V rámci nej sa objavila aj známka Cyprián Majerník: Don Quijote. Od roku 2007 udeľuje Galéria Jána Koniarika v Trnave "Cenu CYPRIANa". Je pomenovaná po Majerníkovi a určená pre mladých umelcov do 35 rokov z českej i slovenskej výtvarnej scény.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo. Študoval na hospodárskej škole v Košiciach, krátko navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1926 odišiel do Prahy, kde študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora J. Loukota a profesora J. Obrovského. Po škole zostal natrvalo žiť v Prahe. Na jeho neskoršiu tvorbu mal vplyv polročný pobyt v Paríži (1931-1932). Hladný a deprimovaný svojou biedou sa pretĺkal parížskym predmestím. Navštevoval nevestince a lacné lokály, ktoré sa stali námetom k jeho ďalšej tvorbe. Známy je gvaš Milenci na periférii (1935). Vo Francúzsku sa zoznámil s tvorbou maliara Marca Chagalla, ale aj s kresbami Julesa Pascina (Julius Mordechaj Pinkas), maliara mestského podsvetia a drsného života nočného Paríža, ktorý spáchal samovraždu (tvrdil, že každý maliar by mal opustiť tento svet do 45. roku svojho života).

Majerníkove prvé verejné prezentácie neboli vždy prijímané iba priaznivo. Písalo sa aj o tom, že jeho diela sú farebný zmätok a tvarové zúfalstvo. Nie sú ničím iným, len výstrednosťou, ktorá navyše nemá v sebe ani za mak slovenskej pôvodnosti. Prvú samostatnú výstavu zrealizoval Cyprián Majerník v roku 1935 v Prahe. Predstavil na nej 37 akvarelov, gvašov a olejových malieb. Po nej ho prijali do Umeleckej besedy (UB). Druhú a zároveň poslednú samostatnú výstavu pripravil na jeseň 1940. V roku 1942 získal výročnú cenu UB za obraz Jazdci. Súbornú výstavu jeho diela zorganizoval v roku 1946 Blok českých výtvarníkov Myslbek. Od toho istého roku jeho obrazy videli návštevníci na mnohých výstavách v bývalom Československu, ale i v Európe.

Napriek tomu, že Majerník zostal žiť a tvoriť v Čechách, neprerušil ani kontakt s domovinou. Na Slovensko prišiel v apríli 1941 za rodičmi i umeleckými druhmi. K Slovensku sa prihlásil aj časťou svojej tvorby. V diele zobrazoval drámu a tragédiu doby, ktorú žil, hrôzu fašizmu i vieru vo víťazstvo dobra nad zlom. Umením upozorňoval na náboženské tmárstvo, citlivo vnímal vojnové utrpenie ľudí. Vedel, že v maľbe treba vyjadriť pravdu svojej doby. Jeho moderné alegórie našli ohlas aj v tvorbe jeho priateľov (Vincent Hložník, J. Želibský, B. Hoffstädter). Jeho najznámejšími obrazmi sú Don Quijot, Hliadka, Jazdci, rad kresieb a malieb Utečenci, Neslýchané stretnutie, Vysťahovalci, Partizánska hliadka a i.

Ku koncu druhej svetovej vojny sa Majerníkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Po desiatich rokoch od prepuknutia sklerózy často podliehal depresiám. V roku 1945 sa oženil so svojou dlhoročnou družkou Karlou Kukačkovou. V Prahe požiadal o byt, ale ani to mu nezabránilo, aby si siahol na život. Vyskočil z okna bytu. Cyprián Majerník zomrel v Prahe 4. júla 1945. Pochovali ho na Vinohradskom cintoríne. V apríli 1949 boli jeho pozostatky prevezené do čestného hrobu na Vyšehradskom cintoríne-Slavíne v Prahe. V roku 2011 odkúpil vyšehradský hrob bývalý funkcionár futbalovej Slávie Tomáš Rosen. Kultúrne kruhy to prijali s nevôľou.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR