|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. marca 2011
Predaj 100 % akcií teplární by mohol odštartovať v júli
Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mohla začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. ...
Zdieľať
Martinská teplárenská a. s. - turbínová hala.Foto: SITA/Milo FabianBRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) - Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mohla začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. Ministerstvá financií a hospodárstva a Fond národného majetku SR, ktorý je v súčasnosti jediným vlastníkom teplární, navrhujú vo svojej analýze vládnemu kabinetu schváliť predaj celého stopercentného podielu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.
"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spoločnostiach,“ uvádza analýza. Okrem maximálneho výnosu by mal stopercentný predaj teplární zabezpečiť aj udržanie čo najvyššieho podielu centrálneho zásobovania tepla ako energeticky a ekologicky najefektívnejší spôsob zásobovania teplom. Zvolený spôsob privatizácie by mal zabezpečiť aj reštrukturalizáciu teplární, zlepšenie hospodárenia, zavedenie moderných spôsobov riadenia a služieb. Cieľom by malo byť aj naplnenie záväzkov voči Európskej únii, v ktorých sa Slovensko zaviazalo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.
V analýze sa ministerstvá zaoberajú aj inými možnosťami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát by mohol podľa analýzy predať len 67 % alebo 51 % akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond vidia pre štát viac nevýhod ako výhod. "Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou účasťou na podnikaní teplárenských spoločností jednoznačne odporúčame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spoločnostiach formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou,“ konštatuje sa v analýze.
V súčasnosti sa odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Privatizácia teplární podľa predstaviteľov súčasnej vlády nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. Cena tepla totiž je a aj naďalej bude regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Spotrebitelia združení v asociácii ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %. Smer už podal na mimoriadnu schôdzu parlamentu návrh na zabránenie privatizácie teplárenských spoločností.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spoločnostiach,“ uvádza analýza. Okrem maximálneho výnosu by mal stopercentný predaj teplární zabezpečiť aj udržanie čo najvyššieho podielu centrálneho zásobovania tepla ako energeticky a ekologicky najefektívnejší spôsob zásobovania teplom. Zvolený spôsob privatizácie by mal zabezpečiť aj reštrukturalizáciu teplární, zlepšenie hospodárenia, zavedenie moderných spôsobov riadenia a služieb. Cieľom by malo byť aj naplnenie záväzkov voči Európskej únii, v ktorých sa Slovensko zaviazalo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.
V analýze sa ministerstvá zaoberajú aj inými možnosťami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát by mohol podľa analýzy predať len 67 % alebo 51 % akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond vidia pre štát viac nevýhod ako výhod. "Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou účasťou na podnikaní teplárenských spoločností jednoznačne odporúčame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spoločnostiach formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou,“ konštatuje sa v analýze.
V súčasnosti sa odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Privatizácia teplární podľa predstaviteľov súčasnej vlády nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. Cena tepla totiž je a aj naďalej bude regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Spotrebitelia združení v asociácii ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %. Smer už podal na mimoriadnu schôdzu parlamentu návrh na zabránenie privatizácie teplárenských spoločností.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.