Pred sto rokmi zúrila španielska chrípka aj v Košiciach. V Uhorsku zabila vyše 50-tisíc ľudí

Do Uhorska sa nákaza dostala začiatkom leta 1918. Slovo „epidémia“ v tom čase úrady ešte nevyslovovali a do prijatia preventívnych opatrení ubehlo od prvého prípadu ešte niekoľko mesiacov. Pozornosť sa vtedy upierala najmä na vojakov vracajúcich sa z frontu. A to aj napriek rýchlemu priebehu ochorenia, na ktoré najviac zomierali mladí ľudia vo veku 14 až 35 rokov.

„Nedostatok lekárov a liekov, neodborná starostlivosť a ťažkosti s prepravou pacientov prispeli k zhoršeniu choroby, nehovoriac o tom, že sa nakazilo aj veľa lekárov a zdravotných sestier,“ opisuje výskumníčka na základe archívnych materiálov.

V školách sa neučilo, kaviarne ostali otvorené

Medzi opatreniami, ktorými sa úrady snažili zabrániť šíreniu nákazy, bolo mnoho takých, ktoré poznáme aj dnes, napríklad zatváranie škôl. Zakázané boli aj divadelné predstavenia či premietania filmov v kinách, športové zápasy a zábavy.

Podniky vrátane reštaurácií a kaviarní mohli byť otvorené až do 22. hodiny. Ich majitelia však museli dvakrát denne priestory dezinfikovať. V továrňach plných pracujúcich bolo nariadené časté čistenie a vetranie. „Domy, v ktorých ležali chorí, boli obyvatelia povinní označiť červenou ceduľou,“ uvádza výskumníčka.

Najsilnejšia bola októbrová vlna chrípky

Sumárne údaje o počet obetí španielskej chrípky chýbajú. Informácie možno čerpať najmä z dobovej tlače alebo z fondu Úradného hlavného lekára v Košiciach, ktorým disponuje Archív mesta Košice. Z dobových správ vyplýva, že sa nakazilo zhruba sedem percent obyvateľov mesta. Do šiesteho novembra bolo hlásených 1 631 prípadov ochorenia a najmenej 45 úmrtí.

Španielska chrípka udrela v troch vlnách, z ktorých najsilnejšia bola druhá, októbrová. Choroba sa po nej ešte vrátila na jar 1919. Dovedna sa ňou v Košiciach odhadom nakazilo 5 až 6-tisíc ľudí a o život pripravila okolo 150 obyvateľov mesta.

Medzi ľuďmi kolovali rôzne mýty

Pandémii v šírení pomohli aj preplnené kasárne, zlá hygiena a podvýživa ľudí. V spoločnosti sa však šírili mnohé mýty. Ľudia si kvôli nakazeným vojakom mysleli, že hniezdom infekcie boli verejné domy a obchodníci tvrdili, že liekom proti chorobe je alkohol.

Maďarskí historici zaznamenali, že španielska chrípka mala na území Uhorska na svedomí viac ako 53-tisíc ľudských životov. „Podľa lekárskeho historika Haralda Salfellnera na území Česka zahynulo 46 až 77-tisíc ľudí. Na Slovensku to bola podľa odborníkov približne polovica toho, čo u našich susedov,“ spresnila odborníčka, podľa ktorej môžu byť chyby, ktoré ľudstvo urobilo pri šírení nákazy pred sto rokmi, dôležitým ponaučením, a to najmä v oblasti prevencie.