|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. novembra 2017
Pred sto rokmi v Rusku vypukol prevrat známy ako Októbrová revolúcia
Na archívnej snímke z 5. septembra 1964 v Leningrade krížnik Auróra.
Zdieľať
Na archívnej snímke z 5. septembra 1964 v Leningrade krížnik Auróra. Foto: FOTO TASR - Koloman Cích
Moskva 6. novembra (TASR) - Októbrová revolúcia, známa aj ako Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR) - vojenský prevrat z 25. októbra (podľa juliánskeho kalendára 7. novembra) 1917, ktorý uskutočnili červené gardy v Petrohrade pod vedením Vojenského revolučného výboru pri Petrohradskom soviete, - sa radí medzi vojenské a politické udalosti, ktoré ovplyvnili 20. storočie. V roku 2017 od tejto udalosti prejde 100 rokov.Hlavnými organizátormi Októbrového prevratu boli Vladimir Iľjič Lenin (vlastným menom Ulianov, 1870-1924), Lev Davidovič Trockij (1879-1940) a Jakov Michailovič Sverdlov (1885-1919) a ďalší boľševici.
Lenin bol ešte v ilegalite vo Fínsku a do Petrohradu pricestoval krátko pred zasadnutím II. všeruského sovietu 7. novembra 1917. Spolu s Trockým a ďalšími boľševikmi sa rozhodli vyhlásiť prevrat ešte pred začiatkom zjazdu sovietu, ktorý sa manipuláciou stal boľševickým.
Priamo prevrat vykonal Vojenský revolučný výbor Petrohradského sovietu 7. novembra 1917. V Petrohrade v tento deň červené gardy pod vedením revolucionára Trockého obsadili oporné body v meste. K prevratu sa pridali kronštadskí námorníci a spolu s členmi gárd zaútočili na Zimný palác, sídlo Dočasnej vlády. Podľa tradície sa signálom na útok stal výstrel z krížnika Aurora (Avrora). Zimný palác padol, členov Dočasnej vlády gardisti zatkli a Vojenský revolučný výbor prevzal moc.
Na zjazde sovietu 7.-9. novembra 1917 bola ustanovená tzv. robotnícko-roľnícka vláda, ktorá hneď prijala Dekrét o mieri (jednostranné zastavenie vojenských operácií v prvej svetovej vojne) a Dekrét o pôde (konfiškovanie pôdy zo zákona). Štátny aparát nahradila boľševická moc, a to aj v ďalších ruských mestách.
Od začiatku boľševici udalosti zo 7. novembra 1917 nazývali revolúciou. Na zasadnutí Petrohradského sovietu z toho dňa vodca revolúcie Lenin vyhlásil: "Súdruhovia! Robotnícka a roľnícka revolúcia, o ktorej nevyhnutnosti boľševici celý čas hovorili, sa stala realitou."
V dôsledku Októbrovej revolúcie (neskorší názov: Veľká októbrová socialistická revolúcia - VOSR, najnovšie aj boľševický prevrat) vypukla na území Ruska občianska vojna.
Mnohé aspekty daného obdobia ruskej a sovietskej histórie naďalej zostávajú neobjavené alebo nesú neobjektívne politické hodnotenie.
Októbrová revolúcia ovplyvnila na ďalších 70 rokov vývoj nielen v Rusku, ale aj vo svete.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR