Pred piatimi rokmi zomrel prvý porevolučný premiér SR Milan Čič

Bratislava 9. novembra (TASR) – Päť rokov uplynie vo štvrtok 9. novembra od úmrtia slovenského politika, akademika prof. JUDr. Milana Čiča, DrSc. Bol prvým slovenským premiérom, ktorý sa ujal funkcie po Nežnej revolúcii (1989) a tiež bol jedným zo spolutvorcov Ústavy Slovenskej republiky (SR).


Milan Čič sa narodil 2. januára 1932 v Zákamennom, okres Námestovo. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1961. V rokoch 1964-1967 bol pracovníkom Povereníctva spravodlivosti Slovenskej národnej rady (SNR) a v roku 1968 pôsobil v Prahe ako odborný poradca Úradu Predsedníctva vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Funkciu námestníka ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zastával v rokoch 1969-1970. Za vysokoškolského profesora vymenovali Milana Čiča v roku 1979 a v roku 1983 obhájil titul doktora vied (DrSc.).

Od 21. apríla 1988 do 8. decembra 1989 bol ministrom spravodlivosti SSR. Bol členom korešpondentom Československej akadémie vied (ČSAV) a v januári 1989 mu Prezídium ČSAV udelilo titul akademik ČSAV.

Predsedom Vlády národného porozumenia bol Milan Čič v období od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 a od 13. decembra 1989 do 27. júna 1990 bol zároveň podpredsedom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Od 9. februára do júla 1990 bol predsedom Rady obrany štátu ČSFR, od marca do augusta 1990 predsedom Rady obrany Slovenskej republiky (SR), predsedom Rady vlády SR pre národnosti. Členom Komunistickej strany Československa (KSČ) bol od roku 1961 do roku 1990.

Ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (SĽ FZ) ČSFR za Verejnosť proti násiliu (VPN) pôsobil v období od júna 1990 do júna 1992. Do Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) vstúpil v roku 1991 a členom bol do konca roka 1992.

Vo funkcii podpredsedu vlády ČSFR, povereného vedením oblasti legislatívy, pôsobil od júla 1992. Po zániku federácie a vzniku samostatnej SR sa ako splnomocnenec vlády SR orientoval na zriadenie Ústavného súdu SR. Po jeho vytvorení sa stal jeho prvým predsedom. V tejto funkcii vytrval celé prvé funkčné obdobie (sedem rokov) do januára 2000.

V roku 2000 ho zvolili za prvého podpredsedu Strany demokratického stredu. Strana sa neskôr premenovala na Stred.

Po prezidentských voľbách SR v máji 2004, keď za prezidenta SR občania zvolili Ivana Gašparoviča, nastúpil Milan Čič do funkcie vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Z vyznamenaní, ktoré Milan Čič získal, treba spomenúť Zlatú čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (1982). Za významné výsledky vedeckovýskumnej činnosti týkajúcej sa metodológie vedy trestného práva ho vyznamenali Zlatou medailou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Matica slovenská mu udelila v roku 2000 prémiu Štefana Marka Daxnera za zásluhy vo vedách o štáte a práve.

Knihu akademika, politika, pedagóga a právnika Milana Čiča Štátoprávne postavenie Slovenska (v súvislostiach dneška) predstavili v roku 2010 v bratislavskom Klube spisovateľov.

Milan Čič zomrel v Bratislave 9. novembra 2012 vo veku 80 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR