Pred piatimi rokmi Ukrajina cúvla pred dohodami s EÚ

Vilnius/Kyjev 28. novembra (TASR) - Neformálnou pracovnou večerou odštartoval v litovskom Vilniuse pred piatimi rokmi summit lídrov krajín Európskej únie a Východného partnerstva. Na večeri sa 28. novembra 2013 zúčastnil aj ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a stretol sa s európskymi lídrami. Pripravovanú asociačnú a obchodnú dohodu s Európskou úniou, ktorá mala byť programom summitu, však nakoniec Ukrajina nepodpísala. Potvrdila tak postoj, ktorý Kyjev oficiálne oznámil už týždeň predtým, 21. novembra 2013.


Uzavretie niekoľko rokov pripravovanej asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou sa očakávalo už na spoločnom summite 19. decembra 2011. Napokon sa však dohoda odložila pre obavy Bruselu o väznenú ukrajinskú expremiérku Juliju Tymošenkovú a o vládu zákona v tejto postsovietskej republike.

Následne 30. marca 2012 boli parafované zmluva o pridružení a zmluva o voľnom obchode. Týmto krokom vyvrcholilo pôsobenie slovenského diplomata a súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka v pozícii výkonného riaditeľa Európskej vonkajšej služby pre Rusko, Východné partnerstvo a Balkán. Lajčák v tejto funkcii pôsobil od decembra 2010.

Po viacerých odkladoch sa napokon potvrdili signály, podľa ktorých mala Ukrajina v úmysle od prístupového procesu celkom odstúpiť. Ukrajinská vláda 21. novembra 2013 oznámila, že pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s EÚ a zároveň obnovila dialóg s Ruskom. Ukrajinský parlament na rokovaní neschválil ani jeden zo šiestich zákonov, ktoré by umožnili prepustiť na slobodu väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú a dovolili by jej odchod na liečenie do Nemecka. Prijatím týchto zákonov pritom EÚ podmieňovala podpis asociačnej dohody s Ukrajinou.

Ukrajinská opozícia vyjadrila nespokojnosť s pozastavením prípravy na uzavretie asociačnej zmluvy s EÚ. Vláde pohrozila odvolaním a prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi začatím procesu impeachmentu. Už v ten istý deň sa v uliciach Kyjeva začali zhromažďovať demonštranti. Na hlavnom kyjevskom námestí strávilo noc okolo 2000 ľudí.

Summit EÚ a Východného partnerstva 28. a 29. novembra potvrdil odmietavý postoj ukrajinskej reprezentácie. Lídri EÚ sa do poslednej chvíle snažili zmeniť názor Kyjeva a na summite hovorili s predstaviteľmi ukrajinskej vlády a centrálnej banky o možných ekonomických stimuloch pre Ukrajinu. Úsilie o kompromis však nebolo úspešné a napriek predbežnému dohovoru ho Janukovyč v poslednej chvíli odmietol. Vyhlásil, že Kyjev naďalej hodlá v budúcnosti podpísať asociačnú a obchodnú dohodu s EÚ. Požiadal však o balík ekonomickej a finančnej pomoci, ktorý by podľa neho uľahčil zbližovanie s Úniou.

"Vnímam to ako porážku pre Ukrajinu. Terajšia voľba ukrajinského vedenia znamená obmedziť Ukrajincom možnosti dosiahnutia lepšieho života," povedala 29. novembra 2013 litovská prezidentka Dalia Grybauskaite. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande pripísali zodpovednosť za stroskotanie rozhovorov Janukovyčovi. Zdôraznili však, že dvere užším vzťahom Ukrajiny s EÚ ostávajú otvorené. Takisto Slovensko vyslovilo podporu ďalšiemu politickému a ekonomickému pridružovaniu Ukrajiny k EÚ s tým, že možnosť podpísania predmetných dokumentov je naďalej otvorená.

Ukrajinský opozičný politik Vitalij Kličko povedal: "Milióny ľudí na Ukrajine sú sklamané z nepodpísania dohody, pretože to bola veľká nádej pre všetkých Ukrajincov, aby mohli bojovať proti korupcii a úradom, bojovať za našu budúcnosť a urobiť zmeny v našej krajine. Dúfali sme do poslednej minúty, ale márne."

V uliciach ukrajinských miest sa stupňovali protesty. Napriek tomu, že v noci na 30. novembra polícia rozohnala stovky proeurópskych demonštrantov obuškami a slzotvorným plynom, zhromaždilo sa v centre Kyjeva aj 1. decembra približne 10.000 demonštrantov. Demonštrácie pokračovali aj po začiatku roka 2014. Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria zákonov, ktoré 16. januára 2014 prijal ukrajinský parlament a ktoré obmedzovali akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňovali postihy.

Násilnosti sa vystupňovali 18. februára 2014. Prezident Janukovyč vyhlásil 19. februára 2014 na ďalší deň štátny smútok za obete protivládnych pouličných nepokojov. Tie si dovtedy vyžiadali najmenej 26 obetí - 16 demonštrantov a 10 príslušníkov zasahujúcich jednotiek.

Napokon 22. februára 2014 ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča parlament zosadil z funkcie. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove. Deň nato, 23. februára 2014, poslanci zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Olexandra Turčynova.

Udalosti napokon vyústili do ruskej anexie Krymu koncom februára a v marci 2014, a tiež do vypuknutia občianskej vojny na východe Ukrajiny v apríli 2014. Aj keď sa konflikt po podpise dohôd v Minsku 12. februára 2015 podarilo dostať pod kontrolu, pretrváva dodnes, čo potvrdzuje aj najnovší incident medzi Ukrajinou a Ruskom v Kerčskom prielive v nedeľu 26. novembra 2018.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR