Pred múrmi Justičného paláca si pripomenuli výročie Tisovej smrti

BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) - Približne 50 ľudí si prišlo pripomenúť popravu prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 Jozefa Tisa pred múry Justičného paláca, kde bol popravený 18. apríla 1947. Pred múrmi Ústavu na výkon väzby zhromaždení zapálili sviečky, zaspievali hymnu vtedajšieho štátu Hej, Slováci a ďalšie hymnické piesne a pomodlili sa za dušu zosnulého. Jeden z Tisových žiakov Michal Števko predniesol vlastnú báseň. Ďalší z Tisových žiakov spomínal na udalosti zo života prezidenta. Zdôraznil, že Tiso nepodpísal ani jeden rozsudok trestu smrti a odmietol tiež popísať Židovský kódex, ktorý neskôr vyšiel ako vládne nariadenie. Slovenská pospolitosť sa stretla pri mieste popravy Jozefa Tisa. Autor: Martina Kriková Zvolávateľ spomienky predseda Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis vyzval v príhovore, aby sa muži Slováci viac nevolali Slovákmi, ale Slovenmi. Poprava Tisa bola podľa Pánisa zákerným politickým aktom namiereným proti slovenskému národu. Pripomenul, že predstavitelia českého národa pred vojnou z Československa zbabelo ušli. Osobnosť Tisa vyzdvihol i vodca Slovenskej pospolitosti Ivan Sýkora. Už ráno sa približne dvadsiatka priaznivcov prezidenta Slovenskej republiky z čias druhej svetovej vojny Jozefa Tisa zišla v Bratislave na pietnej spomienke pri jeho hrobe na Martinskom cintoríne. Spomienku príhovorom otvoril katolícky kňaz Vojtech Zeman. Podľa neho je ľahké kritizovať. Nastolil otázku, čo by bolo, keby Tisa nebolo. "Mohlo sa stať oveľa horšie a nestalo sa vďaka nemu," zdôraznil. Zároveň dodal, že konanie Tisa treba nechať na posúdenie Božej spravodlivosti. Upozornil však, že Tiso bol v dejinách cirkvi jediný prípad, keď popri svojich štátnických funkciách chodil cez víkendy robiť farára. Následne kňaz predniesol modlitby a pokropil svätenou vodou hrob, kde by mali údajne ležať Tisove pozostatky. Michal Laššák zo Slovenskej pospolitosti vyjadril ľútosť nad tým, že vláda alebo prezident na dnešný deň nevyhlásili štátny smútok, pretože podľa neho by bez prvej Slovenskej republiky nebolo ani druhej. Zároveň vyhlásil, že ľudia, ktorí sa skrývajú za stranu s národným názvom, nemajú s národom nič spoločné. S tým nesúhlasil jeden z účastníkov spomienky, podľa ktorého vďaka SNS sa do vlády a parlamentu dostalo veľa dobrých ľudí. V roku 2007 pri 60. výročí Tisovej smrti obkolesilo jeho hrob približne 500 ľudí, pričom do hrobu boli znova uložené údajné telesné pozostatky Tisa a bol požehnaný nový náhrobný pomník. Pred rokom odhalili na Tisovom hrobe aj nový žulový pomník, na ktorý sa vyzbieralo viac ako 200-tisíc korún. Jozef Tiso sa narodil 13. októbra 1887. Bol rímskokatolíckym kňazom, v rokoch 1930 až 1938 podpredsedom a v rokoch 1938 až 1945 predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). V rokoch 1938 a 1939 predsedal slovenskej vláde a v rokoch 1939 až 1945 bol prezidentom Slovenskej republiky, ktorá bola spojencom fašistického Nemecka. Po vojne utiekol zo Slovenska do zahraničia. V júni 1945 bol internovaný Američanmi a od roku 1946 súdený Národným súdom v Bratislave. Tisa obesili 18. apríla 1947 v Bratislave. SITA