|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. októbra 2006
Pred druhým kolom prezidentských volieb vysoko vedie Silva
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva má veľký náskok pred konzervatívnym súperom Geraldom Alckminom, s ktorým sa v nedeľu stretne v druhom kole prezidentských volieb. Vyplýva to z ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) - Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula
da Silva má veľký náskok pred konzervatívnym súperom Geraldom
Alckminom, s ktorým sa v nedeľu stretne v druhom kole prezidentských
volieb. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý vo štvrtok zverejnili
brazílske média. Ľavicovo orientovaný Silva by získal 63 percent
hlasov, zatiaľ čo bývalý guvernér štátu Sao Paulo Alckmin iba 39
percent. Predošlý prieskum zo 17. októbra pripísal 60 percent hlasov
Silvovi a 40 percent Alckminovi. Silvovi sa 1. októbra nepodarilo
prekonať hranicu potrebnú na víťazstvo v prvom kole volieb prezidenta,
získal 48,6 percenta hlasov. Na víťazstvo bolo potrebných 50 percent
plus jeden hlas. Na druhom mieste skončil Alckmin so ziskom 41,6
percenta hlasov.
60-ročný da Silva svoju kandidatúru oznámil v júni na kongrese
Strany pracujúcich, ktorú pred rokmi sám zakladal. Ide v poradí o piatu
Silvovu kandidatúru na post prezidenta. Po prvý raz však uspel až v
posledných voľbách v októbri 2002 a odvtedy sa stal "miláčikom
chudobných". "Lula" ťaží z pomalého, stabilného rastu ekonomiky a
udržateľnej miery inflácie. Odkedy nastúpil do prezidentského úradu,
miera inflácie v krajine klesla o viac ako štyri percentá. Ľavičiar
Silva mnohých prekvapil využívaním konzervatívnych ekonomických
nástrojov - prísnej fiškálnej politiky a vysokých úrokových sadzieb.
Analytici veria, že Brazília je na ceste pomalého, trvalo udržateľného
rastu a hoci ekonomika v roku 2005 dosiahla iba 2,5-percentný nárast,
na tento rok jej predpovedajú 3,5- až štvorpercentný rast.
Jeho popularitu u širokých más neohrozil ani obrovský korupčný
škandál z minulého roka, ktorý viedol k odstúpeniu mnohých
predstaviteľov najužšieho kruhu strany. V súvislosti s podozreniami, že
prezidentova Strana pracujúcich sa snažila kúpou získať dokumenty
diskreditujúce opozičných lídrov, odstúpil nielen hlavný manažér
volebnej kampane, ale i šéf strany Ricardo Berzoini. Iba dva týždne
pred prvým kolom bol Berzoini obvinený z uplácania až do výšky 800
tisíc dolárov s cieľom získať diskreditujúce informácie o hlavnom
Lulovom oponentovi Alckminovi. Samotný da Silva vidí za svojím
neúspechom v prvom kole "priveľký optimizmus svojich stúpencov, škandál
a prácu svojich oponentov". Bývalý čistič topánok a radikálny
odborársky líder Silva, politickými pozorovateľmi obviňovaný z
populizmu, vyhlásil, že cieľom jeho druhého funkčného obdobia je
likvidácia chudoby, podpora ekonomického rozvoja, vytváranie nových
pracovných príležitostí a zlepšenie úrovne vzdelanosti.
Analytici sa zhodujú v tom, že opoziční kandidáti neboli schopní
zbúrať Silvov mýtus. U voličov neuspeli ani Alckminove útoky na Silvu o
kupovaní vládnych úradníkov a poberaní úplatkov, postavenie kandidáta
sociálnej demokracie sa naopak výrazne zhoršilo po násilných nepokojoch
medzi zločineckými gangmi, ktoré si v máji v Sao Paule vyžiadali
najmenej dvesto mŕtvych. Násilnosti vypukli krátko potom, čo Alckmin
odstúpil z kresla guvernéra štátu, aby mohol kandidovať v
prezidentských
Ústavným zriadením Brazílie je centralizovaná federácia so silným prezidentom, ktorý stojí na čele vlády, je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, vymenúva členov vládneho kabinetu a tiež sudcov najvyššieho federálneho súdu. Okrem toho má právo legislatívnej iniciatívy v parlamente a právo vydávať takzvané provizórne opatrenia, čo sú zákony s okamžitou platnosťou na dobu určitú. Na základe brazílskej ústavy z roku 1988 musí byť prezident rodený Brazílčan, musí mať najmenej 35 rokov, musí byť nominantom politickej strany a môže pôsobiť najviac dve funkčné obdobia po sebe, teda osem rokov.
SITA,AP