Pred desiatimi rokmi zomrel palestínsky exprezident Jásir Arafat

Ramalláh 10. novembra (TASR) - Od úmrtia bývalého prvého palestínskeho prezidenta a predsedu Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1994, uplynie v utorok 11. novembra desať rokov.


Arafat, celým menom Muhammad abd ar-Rahmán abd ar-Raúf Arafát al-Kudwa al-Husajní, sa podľa amerických, britských a francúzskych zdrojov narodil 24. augusta 1929 v egyptskej Káhire, ale podľa oficiálneho životopisu to bolo 4. augusta 1929 v arabskej štvrti vo východnom Jeruzaleme v Izraeli.

Koncom 50. rokov minulého storočia založil spolu s priateľmi z palestínskej študentskej organizácie v Gaze organizáciu Fatah, ktorá v roku 1965 začala boj proti Izraelu. V roku 1969 sa Fatah stal súčasťou Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a Arafat sa dostal na čelo oboch organizácií.

OOP sa pod jeho vedením často dostávala do konfliktov s rôznymi arabskými krajinami, najmä s Jordánskom, Libanonom, ale aj so Sýriou, a sústreďovali sa v nej najradikálnejšie živly s jasne teroristickým pozadím. Arafatovo vedenie v OOP presadzovalo používanie teroristických metód, bol jedným z najtvrdších nepriateľov Izraela. Napriek tomu sa mu podarilo u západných krajín vytvoriť o sebe predstavu umierneného vodcu palestínskeho ľudu.

V 90. rokoch 20. storočia prebiehali medzi izraelskými predstaviteľmi a Palestínčanmi tajné rokovania o mierovom riešení konfliktu, ktoré vyústili podpísaním izraelsko-palestínskych dohôd v nórskom Osle. Na ich základe vznikla Palestínska autonómia ako zárodok budúceho palestínskeho štátu.

Jásir Arafat a vtedajší izraelský premiér Jicchak Rabin urobili historický krok, keď si 13. septembra 1993 v Bielom dome podali ruky a spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v Osle.

Arafatovi spolu s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom udelili v roku 1994 Nobelovu cenu za mier za jeho podiel na dosiahnutí tejto izraelsko-palestínskej dohody. V roku 1996 ho v prvých palestínskych voľbách zvolili za prezidenta Palestínskej autonómie. V tom istom roku sa triumfálne vrátil do pásma Gazy.

Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu v Predjordánsku.

Po ochorení palestínskeho vodcu na naliehanie jeho manželky Suhy a ďalších palestínskych predstaviteľov ho previezli 29. októbra 2004 do vojenskej nemocnice v Paríži na ďalšie vyšetrenia. Nemocnica oznámila ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a krvácanie do mozgu. Palestínske vedenie v Ramalláhu 11. novembra 2004 potvrdilo, že palestínsky vodca svojmu ochoreniu podľahol a podľa moslimských zvykov ho vyhlásili za mŕtveho. Francúzski lekári určili za príčinu smrti rozsiahlu mŕtvicu a vážnu poruchu krvného obehu.

Palestínskeho prezidenta po oficiálnej smútočnej rozlúčke v Káhire uložili do hrobu z mramoru a kameňa v jeho hlavnom štábe Mukátaa, kde v izraelskom obkľúčení strávil takmer tri posledné roky života, neschopný realizovať svoj celoživotný sen - vytvorenie palestínskeho štátu.

O vyšetrovanie smrti Jásira Arafata 31. júla 2012 oficiálne požiadala francúzske úrady jeho vdova. Zároveň podala žalobu za úkladnú vraždu - len niekoľko týždňov po tom, čo sa objavili podozrenia, že smrť bývalého palestínskeho vodcu vo francúzskej vojenskej nemocnici v roku 2004 spôsobil jed.

Palestínski predstavitelia vydali povolenie na exhumáciu Arafatových pozostatkov. Testy preukázali zvýšené množstvo polónia Po-210, vzácnej a mimoriadne smrtiacej látky.

Rozsiahle správy viacerých francúzskych vedcov v roku 2013 o smrti palestínskeho vodcu Arafata vylúčili otravu rádioaktívnym polóniom. Výsledky popreli otravu polóniom, avšak nepotvrdili, či zomrel prirodzenou smrťou. Smrť palestínskeho vodcu je tak stále nejasná.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR