Pred 90 rokmi začala u nás vznikať komunistická strana

Tagy: komunistická strana

Komunistická strana a socializmus majú na Slovensku svojich sympatizantov aj po roku 1989.Foto: SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 14. januára  - Ak by v roku 1989 neprišlo k revolúcii, tento rok by sme boli podľa historika Martina Lacka svedkami pompéznych osláv 90. výročia vzniku Komunistickej strany Československa.


Na Slovensku sa tak stalo 16.-17. januára 1921 na zjazde ľavicových sociálnych demokratov v Ľubochni. "Z pohľadu moci je KSČ u nás historicky najúspešnejšou stranou. Ako doposiaľ jedinej sa jej podarilo stať sa štátostranou. Tak si ju pamätá aj väčšina občanov. Menej sa už hovorí o jej počiatkoch," povedal Lacko v rozhovore pre agentúru SITA.

KSČ vznikla odštiepením z Československej sociálnodemokratickej strany. Následkom viacerých faktorov došlo po 1. sv. vojne podľa historika v socialistickom hnutí k postupnému deleniu na „ľavicových“ a „pravicových“ sociálnych demokratov. Kým „pravicová“ väčšina zaujímala kompromisnejšie postoje k existujúcim politickým systémom, víziu socialistickej spoločnosti videla evolučne, črtou ľavej časti bol revolučný radikalizmus a orientácia na boľševické Rusko. "Práve úspech ruských boľševikov v roku 1917 spolu s povojnovými útrapami boli impulzmi rastu prestíže tejto frakcie," upozornil Martin Lacko.

V prvých demokratických voľbách v apríli 1920 kandidovali sociálni demokrati ešte jednotne. Vďaka podľa historika populistickým volebným sľubom v ťaživej sociálno-ekonomickej situácii získali na Slovensku nevídaný úspech – takmer 40 % hlasov. Pre pravicové strany i cirkev to bol šok. Legendárnymi sa stali slová Andreja Hlinku vyslovené v reakcii na výsledky volieb: „Neustanem v práci, kým z červeného Slovenska nespravím Slovensko biele, kresťanské“. "Menší zisk zaznamenali socialisti tam, kde ľudia v r. 1919 pocítili vyčíňanie maďarských boľševikov," konštatoval.



K úplnému rozštiepeniu socialistov došlo o rok nato. Zjazd 150 slovenských „ľavičiarov“ v dňoch 16.-17. januára 1921 v Ľubochni pod vedením Marka Čulena odhlasoval prijatie 21 podmienok Komunistickej internacionály v Moskve. "Značilo to definitívne vykročenie od sociálnej demokracie smerom k boľševizmu. O tri mesiace nato, v máji 1921, sa v Prahe uskutočnil zakladajúci zjazd už celoštátne organizovanej KSČ," uviedol Lacko. Základnými ideovými postulátmi strany bola nekompromisná snaha o likvidáciu existujúcich štátno-politických a ekonomických štruktúr, o nastolenie „diktatúry proletariátu“ a dosiahnutie komunistickej (tzv. beztriednej) spoločnosti, kde bude odstránené súkromné vlastníctvo.

Na Slovensku získavala KSČ vo voľbách tradične 10 až 14 % hlasov, čo ju radilo na 3. či 4. miesto. Jej voličmi boli predovšetkým robotníci a najchudobnejší maloroľníci. Okrem príťažlivého programu si komunisti podľa Lacka získavali ľudí osobným prístupom, chápaním potrieb prostého človeka. "Ako ukazujú aj dobové pramene, v tom čase mnohí funkcionári svoje idey aj skutočne žili. Na rozdiel od neskorších či dnešných socialistov pre nich neboli sociálne idey len predvolebným trikom," vyhlásil historik.

V medzivojnovom období stála KSČ politicky v dôslednej opozícii, fungujúc na hrane legálnosti. Bola sledovaná bezpečnostnými i štátnymi orgánmi, jej tlač bola permanentne cenzurovaná. V duchu pravidla „čo nezabije – posilní“ nadobudnuté skúsenosti využila počas svojho pôsobenia v ilegalite v r. 1938 – 1944. Svoje hlavné pôsobisko nikdy nevidela v parlamente, ale v mimoparlamentným formách politického zápasu (agitácie, štrajky), čo dokázala úspešne zúročiť vo februári 1948. Podobne ako maďarské menšinové strany bola aj KSČ riadená zo zahraničia – konkrétne z Ruska, resp. ZSSR. Niektoré programové postoje sa menili podľa toho „aký vietor práve fúkal z Moskvy“ (postoj k sociálnej demokracii, k slovenskej otázke a i.). Komunistická strana a socializmus majú na Slovensku svojich sympatizantov aj po roku 1989.Foto: SITA/Michal Burza

"Napriek filializácií Moskvou i niektorým ideovým postulátom boľševizmu (materializmus, ateizmus) u slovenských komunistov jestvovali viaceré špecifiká. Hnutie bolo relatívne veľmi mladé – aj vekovo, vek funkcionárov sa pohyboval okolo 30 rokov. Absentovala intelektuálna vrstva, teoretici socialistického (komunistického) hnutia. Aj funkcionári sa grupovali výlučne z robotnícko-maloroľníckych vrstiev. No predovšetkým u nás jestvovala úzka spojitosť s náboženstvom, akási symbióza s domácim religióznym prostredím. Napriek cirkevným zákazom angažovania sa katolíkov v komunistických organizáciách sa komunisti spravidla pokladali za veriacich a navštevovali bohoslužby; na poludňajší hlahol zvonov sa neraz prerušovali stranícke mítingy a účastníci skladali ruky k modlitbe. Na rozdiel od forsírovaného vedeckého ateizmu, ako sme to poznali z neskoršieho obdobia, sa brali využiteľné sociálne motívy z Biblie či z ranokresťanských dôb. Predovšetkým motív vyslobodenia z biedy, otroctva. Za prvého komunistu bol vyhlasovaný Kristus. V moskovskej centrále toto slovenské špecifikum – z pragmatických dôvodov - dlhý čas tolerovali," povedal historik.

Podľa Lacka i keď tohtoročné výročie si všimne asi len úzka skupinka ľudí, môže nám poskytnúť aspoň podnety na premýšľanie. "Jedným z nich je napr. aj otázka morálnej prípustnosti pôsobenia komunistickej strany, ktorá donedávna fungovala aj na parlamentnej pôde. Alebo: prečo sa dnes vo všeobecnom diskurze pojem extrémizmu spája takmer výlučne len s pravicovými spolkami? Paradoxom je i to, že socha Marka Čulena, zakladajúceho funkcionára KSČ a „agenta“ boľševizmu u nás, sa i dve desaťročia po páde komunizmu bez povšimnutia skvie priam pod oknami Úradu vlády SR, kým všeobecnej kritike sa podrobuje socha stredovekého kráľa na hradnom nádvorí. V každom prípade je to signál o hodnotovom rebríčku dnešnej spoločnosti," dodal Martin Lacko.

Tagy: komunistická strana