|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. septembra 2014
Pred 85 rokmi po dostavbe otvorili pražský Chrám sv. Víta
Na snímke dvere Korunnej komory s korunovačnými klenotmi v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade, na otvorenie ktorých je potrebných sedem kľúčov.
Zdieľať
Na snímke dvere Korunnej komory s korunovačnými klenotmi v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade, na otvorenie ktorých je potrebných sedem kľúčov. Foto: Bohdan Kopčák
Praha/Bratislava 27. septembra (TASR) - V Česku pred 85 rokmi 28. septembra 1929 po dostavbe slávnostne a oficiálne otvorili pražský Chrám sv. Víta (v súčasnosti Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha). Jeho slávnostné opätovné vysvätenie sa konalo 12. mája toho roku.Stavebné dejiny tohto chrámu sú skratkou dejín výtvarného umenia v Čechách od desiateho po 20. storočie. Na stavbe chrámu a jeho výzdobe sa v priebehu storočí podieľalo mnoho osôb.
Budova kostola tvorila oddávna dominantu Pražského hradu aj Prahy. Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia ostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba – obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového cyklu a výjavov zo života sv. Václava. Z kaplnky vedú dvere do korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.
Najstaršími stavebnými fragmentmi katedrály sú zvyšky románskej rotundy svätého Víta. V podzemí dnešnej katedrály sa nachádzajú i pozostatky baziliky vystavanej nad hrobom svätého Václava.
Rozhodnutie o výstavbe katedrály sa spája s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Stavbu začal francúzsky majster Matyáš z Arrasu v roku 1344, na jeho prácu po jeho smrti nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr. So stavbou sa pokračovalo do roku 1420. Vtedy práce zastavili husitské vojny.
Keď v roku 1541 ničivý požiar zdevastoval kráľovský hrad, spôsobil skazu aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Jeho obnovou boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale práce boli po viac ako 20 rokoch opäť zastavené. Chrám ostal stavebným torzom.
Veci sa opäť pohli pri oslave 900. výročia pražského biskupstva. Kardinál Bedřich Schwarzenberg položil 1. októbra 1873 základný kameň dostavby hradčianskeho chrámu. Práce postupne viedli Josef Ondřej Kranner a architekt Josef Mocker. Dostavbu dokončil architekt Kamil Hilbert na prahu svätováclavského milénia.
Slávnostný akt vysviacky dostavaného chrámu, výraznej pražskej dominanty sa uskutočnil 12. mája 1929.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR