Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

01. októbra 2016

Pred 70 rokmi sa skončil medzinárodný súd s vojnovými zločincami



Na archívnej snímke z 30. septembra 1946 nacistickí pohlavári počúvajú časti verdiktu v Jusičnom paláci v Norimbergu počas Norimberského procesu. Norimberské procesy sa začali 20. novembra 1945.



Zdieľať
Na archívnej snímke z 30. septembra 1946 nacistickí pohlavári počúvajú časti verdiktu v Jusičnom paláci v Norimbergu počas Norimberského procesu. Norimberské procesy sa začali 20. novembra 1945. Foto: TASR/AP
Berlín 1..októbra (TASR) - Proces s 22 hlavnými nemeckými nacistickými vojnovými zločincami v Norimbergu sa skončil pred 70 rokmi, 1. októbra 1946. Dvanásť z obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti.


Štyri víťazné mocnosti – ZSSR, USA, Británia a Francúzsko – zriadením medzinárodného súdu riešili po skončení druhej svetovej vojny potrebu vyrovnať sa nielen s jej dôsledkami, ale aj s osobami, ktoré ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.

Súd bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg vybrali preto, lebo v meste sa uprostred rozvalín zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri ňom sa nachádzalo minimálne poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr (1946) stala popravnou miestnosťou.

Proces sa začal 20. novembra 1945 a trval desať mesiacov; rozsudky oznámil tribunál 30. septembra a 1. októbra 1946. Obvinených súdil medzinárodný súdny tribunál v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).

Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal Adolf Hitler 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, keď predtým s manželkou otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť.

Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Nad desiatimi z nich vykonali rozsudok v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Katom, ktorý otváral prepadlisko pod šibenicou, bol seržant americkej armády John Woods.

Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané. Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar.

Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau. Pri výkone dozoru sa tam každý mesiac striedali vojaci štyroch víťazných mocností; od roku 1966 strážili v Spandau už iba jediného väzňa - Hitlerovho zástupcu v Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strane (NSDAP) Rudolfa Hessa, odsúdeného na doživotie. Pravidelné výmeny dozorcov sa skončili po Hessovej samovražde v auguste 1987.

Na norimberskom procese odsúdili aj SS (nemecké ozbrojené oddiely, Schutzstaffel), Gestapo (Geheime Staatspolizei - Tajná štátna polícia), SD (Sicherheitsdienst - Bezpečnostná služba) a vedúci štáb NSDAP ako zločinecké organizácie.

Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.



ROZSUDKY NORIMBERSKÉHO TRIBUNÁLU:



TREST SMRTI




Martin BORMANN - Hitlerov tajomník a minister (súdený v neprítomnosti - zomrel pravdepodobne ešte 2. mája 1945. Jeho telesné pozostatky objavili v Berlíne v roku 1973.



Hermann GÖRING
- ríšsky maršal a veliteľ letectva (15. október 1946, dve hodiny pred plánovanou popravou spáchal samovraždu. Manželka mu pravdepodobne pri bozku odovzdala ampulku s jedom).



Joachim von RIBBENTROP - ríšsky minister zahraničných vecí (popravený 16. októbra 1946).



Wilhelm KEITEL -
poľný maršal a náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (OKW - Oberkommando der Wehrmacht). V noci 8. mája 1945 podpísal Keitel spolu s Hansom von Freiburgom bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka, čím ukončil boje druhej svetovej vojny v Európe, 13. mája 1945 ho zatkli britské jednotky (popravený 16. október 1946).



Ernst KALTENBRUNNER - poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby (popravený 16. október 1946).



Alfred ROSENBERG
- minister pre okupovanie východného územia (popravený 16. október 1946).



Hans FRANK - guvernér Poľska (popravený 16. október 1946).



Julius STREICHER - majiteľ a vydavateľ protižidovských novín (popravený 16. október 1946).



Fritz SAUCKEL - splnomocnenec pre nasadenie pracovných síl (popravený 16. október 1946).



Alfred JODL - náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci - OKW (popravený 16. október 1946).



Wilhelm FRICK - minister vnútra a ríšsky protektor v Čechách a na Morave (popravený 16. október 1946).



Arthur SEYSS-INQUART - guvernér Rakúska a Holandský komisár (popravený 16. október 1946).



DOŽIVOTIE



Rudolf HESS - Hitlerov zástupca a vodca NSDAP (v auguste 1987 vo veku 93 rokov spáchal samovraždu).



Walter FUNK - minister hospodárstva (bol prepustený 16. mája 1957, zomrel 31. mája 1960).



Erik READER - veľkoadmirál a vrchný veliteľ Kriegsmarine (pre zlý zdravotný stav bol 26. septembra 1955 prepustený, zomrel 6. januára 1960).



20 ROKOV väzenia



Baldur von SCHIRACH - vodca nacistickej mládeže (po odpykaní trestu bol 30. septembra 1966 prepustený, zomrel 8. augusta 1974).



Albert SPEER - minister zbrojnej výroby (po odpykaní trestu bol 30. septembra 1966 prepustený, zomrel 1. septembra 1981).



15 ROKOV väzenia




Konstantin von NEURATH - prvý ríšsky protektor Čiech a Moravy (v novembri 1955 bol zo zdravotných dôvodov prepustený, zomrel 14. augusta 1956).



10 ROKOV väzenia



Karl DÖNITZ - admirál a Hitlerov nástupca vo funkcii hlavy štátu (po odpykaní bol 1. októbra 1956 prepustený, zomrel 24. decembra 1980).



OSLOBODENIE



Hjalmar SCHACHT - prezident ríšskej banky



Hans FRITSCHE - vedúci ríšskeho rozhlasu



Franz von PAPEN
- veľvyslanec v Turecku a Rakúsku











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Theresa Mayová, historicky druhá britská premiérka, má dnes 60 rokov
<< predchádzajúci článok
Výstava Poklady gotiky priniesla do Talianska drevenú plastiku