Pred 65 rokmi zažilo Slovensko Akciu Rehoľníčky

Bratislava 10. apríla (TASR) - Akcia R (Rehoľníčky) v dňoch 28.-31. augusta 1950 bola namierená proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov 20. storočia.


Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich "dobrovoľného" odsunu. Len v prípade, ak by rehoľníčky kládli odpor, sa mala použiť pomoc bezpečnostných orgánov.

Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 8.00 h ráno. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Počas Akcie R bolo v dňoch 28.–31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli zhromaždené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších vyše 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, nakoľko režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.

Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby, asi polovicu z 1962 žien premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.

V dňoch 5.-6. mája 2010 pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R - násilných zásahov proti reholiam v Československu - zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci Rímskokatolíckou cyrilo-metodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave vedeckú konferenciu s názvom Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950-1989.

O prvom otvorenom zásahu dobového socialistického režimu proti ženských reholiam v bývalom Československu, o Akcii R, vypovedá dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej SSpS. Krátkometrážny dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí.

Po "barbarskej noci", udalostiach v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov, sa začala Akcia K. Bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. V tom čase už v Československu mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.

Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi štátnymi sviatkami a pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho v Pezinku od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS).

Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej, vládnucej moci Komunistickej strany Československa.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR