|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. apríla 2015
Pred 65 rokmi zažilo Akcie Kláštory - násilné vyvezenie rehoľníkov
"Barbarskou nocou", udalosťami z noci 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP/Thanassis Stavrakis
Bratislava 10. apríla (TASR) - "Barbarskou nocou", udalosťami z noci 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov, sa začala "Akcia K". Bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. V tom čase už v Československu mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila. Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky), keď 28.-31. augusta 1950 došlo k násilnému sústredeniu ženských reholí. Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi štátnymi sviatkami a pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho v Pezinku od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS).
Ústav pamäti národa v dňoch 5.-6. mája 2010 pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R - násilných zásahov proti reholiam v Československu - zorganizoval v Bratislave vedeckú konferenciu s názvom Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950-1989.
TASR prináša krátky prehľad udalostí, ktoré sa neskôr stali podnetom na vyhlásenie tohto pamätného dňa SR.
Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa v Prahe uskutočnil vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov. Tých najskôr odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Mali disciplinárny alebo preškoľovací charakter.
Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (ŠtB a ZNB) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.
Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré za malú finančnú sumu predali do zahraničia, alebo zničili. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v Pomocných technických práporoch (PTP). Pokračovaním Akcie K bola Akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej, vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa v Prahe uskutočnil vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov. Tých najskôr odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Mali disciplinárny alebo preškoľovací charakter.
Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (ŠtB a ZNB) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.
Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré za malú finančnú sumu predali do zahraničia, alebo zničili. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v Pomocných technických práporoch (PTP). Pokračovaním Akcie K bola Akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej, vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR