Pred 65 rokmi bola založená Slovenská akadémia vied

Bratislava 26. júna (TASR) – Slovenská akadémia vied (SAV) si v utorok 26. júna pripomína 65. výročie svojho založenia. Vznikla na základe zákona, ktorý 18. júna 1953 prijala Slovenská národná rada (SNR).


Ešte predtým na Slovensku pôsobila Slovenská akadémia vied a umení zriadená Snemom Slovenskej republiky zákonom z 2. júla 1942.

Zakladajúce valné zhromaždenie SAV sa konalo 26. júna 1953. Za predsedu SAV bol vymenovaný Ondrej Pavlík, zástupcami sa stali Dionýz Blaškovič a Jaroslav Čabelka, hlavným vedeckým tajomníkom sa stal Dionýz Ilkovič. O deň 27. júna 1953 sa uskutočnili schôdze vedeckých sekcií.

Zákon charakterizoval Slovenskú akadémiu vied (SAV) ako vrcholnú vedeckú ustanovizeň združujúcu najvýznamnejších vedeckých pracovníkov na Slovensku, ktorá má plánovite a organizovane rozvíjať teoretické a užité vedy, zabezpečovať tvorivú účasť slovenskej vedy na rozvoji vedeckého bádania v celoštátnom meradle a tým čo najúčinnejšie prispievať k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Slovenska.

Zbor povereníkov vymenoval prvých dvanásť akademikov. Pri založení pracovalo v SAV 584 pracovníkov, z toho 161 vedeckých.

Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 sa SAV transformovala, aby sa priblížila organizáciám vedy a výskumu vo vyspelom svete. V roku 2002 Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) prijala zákon č. 133/2002 Z.z. o Slovenskej akadémii vied.

Súčasná Slovenská akadémia vied je samosprávna vedecká inštitúcia zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Hlavným poslaním SAV a jej organizácií je základný a aplikovaný výskum v širokom spektre technických, prírodných, humanitných a spoločenských vied. Prostredníctvom medzinárodných a domácich projektov, osobitne zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ a členstva v medzinárodných inštitúciách, rozvíja SAV rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu, čím začleňuje slovenskú vedu do nadnárodného kontextu.

Najvyšším samosprávnym orgánom SAV je podľa zákona Snem SAV. Výkonným samosprávnym orgánom akadémie je Predsedníctvo SAV na čele s predsedom SAV. Samosprávnym orgánom akadémie na riešenie vedeckých a koncepčných úloh je Vedecká rada SAV.

SAV je v súčasnosti najvýznamnejšia výskumná inštitúcia v Slovenskej republike a 13. najvýznamnejšia v regióne Východnej Európy (podľa hodnotenia SCImago Institutions Rankings 2013). SAV je zriaďovateľom 57 vedeckých organizácií. Nachádzajú sa vo viacerých regiónoch Slovenska, pričom najviac ich je v Bratislave a v Košiciach.

Vedeckí pracovníci SAV sa zapájajú aj do rámcových programov Európskej únie. Výsledky ich výskumov publikujú svetové vedecké magazíny Science Magazine alebo Nature. Podieľajú sa aj na výskumoch (aj napr. Higgsovho bozónu) v švajčiarskej Ženeve v CERN-e (Európska organizácia pre jadrový výskum).

Vedci, ktorí pracujú v SAV, sa zaslúžili o mnoho vedeckých objavov a výsledkov. Medzi významné patria okrem iných:

Experimentálne overenie magnetického plášťa (Elektrotechnický ústav SAV), deterministické predpovede a bezchybné uzávery v kvantových meraniach (Fyzikálny ústav SAV), penový hliník (Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV), mechanochémia v nanovedách a spracovaní minerálov (Ústav geotechniky SAV), nové metódy zobrazovania ľudských končatín na báze magnetickej rezonancie pre klinické aplikácie (Ústav merania SAV), proteomická analýza semien sóje pestovanej v Černobyľskej oblasti (Ústav genetiky a biológie rastlín SAV), Bojná – hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva (Archeologický ústav SAV), Slovník súčasného slovenského jazyka (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), unikátny biomateriál na liečbu defektov kĺbovej chrupky (Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied SAV).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR