Pred 64 rokmi ŠtB prepadla mužské kláštory

BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) - Pred 64 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, sa uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s názvom "Akcia K (kláštory)".


Ako povedal v sobotu pre agentúru SITA historik František Neupauer, príslušníci národnej bezpečnosti (polície), ľudových milícii, ŠtB, a niekde aj príslušníci armády, vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí.

"Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe," povedal. Po tejto prvej "barbarskej noci" nasledovalo rušenie ďalších kláštorov a v auguste sa uskutočnila "Akcia R (rehoľníčky)", zameraná na likvidáciu ženských reholí.

Poslali ich na nútené práce

Po týchto akciách mnohí rehoľníci skončili v táboroch nútených prác, v Pomocných technických práporoch (PTP), čo boli pracovné útvary Česko-slovenskej ľudovej armády v rokoch 1950-1954, kde boli zhromažďovaní tzv. politicky nespoľahliví občania a využívaní na ťažké a nebezpečné práce, a po zincenovaných politických procesoch strávili roky vo väzeniach. "Bol to hlboký zásah do našich osobných životov, povedal mi Dr. Ladislav Lencz, ktorého Akcia K zastihla v mládeneckom veku ako novica v jezuitskom kláštore," hovorí Neupauer.

Namiesto štúdia nastúpil do PTP, no jeho priateľ, ktorý bol rakúskym štátnym občanom, mohol vycestovať a neskôr sa stal rektorom univerzity v Tokiu. "Ladislavovi Lenczovi a stovkám ďalších to bolo znemožnené," konštatoval historik.

Páter Andrej Konc spomínal podľa Neupauera ešte väčšie útrapy starších rehoľníkov: "Tí starší pátri zomierali jeden za druhým". Vytrhnutie z kláštorov, hlad, chlad, kruté zaobchádzanie spôsobili ich predčasný odchod na večnosť bez toho, aby boli evidovaní ako smrteľné obete komunistického režimu.

Trpeli aj bežní ľudia

Podľa historika nemôžeme zabudnúť ani na bežných ľudí. Emma Olbrichová, ktorá v čase 2. svetovej vojny ukrývala Židov, pomáhala v čase komunizmu kňazom. Režim túto jednoduchú ženu odsúdil, drasticky mučil, zomrela na následky mučenia.

V okolí Podolínca po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrda odplata režimu. "Môjho muža bili dovtedy obuškami po chodidlách, až kým mu nezačala zliezať tá tvrdá koža z chodidiel. Na fúriku v noci som ho vozila k židovskej lekárke, ktorá mu tie rany liečila," spomína podľa historika pamätníčka z Vyšných Ružbách.

13. apríl sa stal pamätným dňom SR - Dňom nespravodlivo stíhaných. "Nejde pritom, len o historickú udalosť, ale aj o pohľad na tých, ktorí prežili, či zažívajú bezprávie, či už na Slovensku, alebo za hranicami našej vlasti," konštatoval Neupauer.