Pred 550 rokmi sa narodil geniálny sochár Michelangelo

Tagy: Michelangelo Buonarroti

Socha biblického Dávida bola prvým verejne vystaveným aktom od čias antiky a svojho autora Michelangela preslávila azda viac, než všetky ostatné diela. Dodnes si ju chodia prezerať turisti z celého sveta, hoci na námestí Piazza della Signoria vo Florencii je už vystavená iba kópia umeleckého diela, zatiaľ čo originál spočíva v neďalekej galérii. Vo štvrtok 6. marca uplynie 550 rokov od narodenia talianskeho renesančného sochára, maliara, staviteľa a básnika Michelangela Buonarrotiho.

Michelangelo Buonarroti sa narodil sa v talianskom Caprese 6. marca 1475. Bol ľavák a od detstva prejavoval výrazné výtvarné nadanie, hoci nik z rodiny sa nevenoval umeniu – jej členovia zastávali verejné funkcie. Matka mu zomrela, keď mal iba šesť rokov. A viac než klasické vzdelanie ho lákalo maľovanie.

Ako pätnásťročného mládenca ho vtedajší florentský panovník a mecenáš umenia Lorenzo I. Medicejský priviedol do Medicejského paláca. Tu sa Michelangelo ocitol v spoločnosti starších kolegov a žil tu až do Lorenzovej smrti. Neskôr sa vrátil k otcovi, o ktorého sa staral po celý život a rovnako aj o svojich štyroch bratov.

Po vypuknutí Savonarolovho povstania býval prechodne v Benátkach a v Bologni. Napokon žil striedavo v Ríme a vo Florencii. Venoval sa sochárstvu, pretože ako vravel, vo svojom rodnom kraji pil materské mlieko zmiešané z mramorovým prachom.

Socha s názvom Pieta, ktorú vytvoril v Ríme, mu priniesla ohlas a dostal zákazku na vytvorenie podobizne Dávida. Začal na nej pracovať 13. septembra 1501. Mal iba dvadsaťšesť rokov a rozhodol sa vyobraziť Dávida ináč, než predošlí umelci – nie po víťaznej bitve, ale pred súbojom s Goliášom, čomu zodpovedá aj napätý výraz Dávidovej tváre. Socha pochádza z jedného bloku mramoru. Michelangelo na nej pracoval tri roky.

Citlivou sa ukázala otázka umiestnenia sochy, keďže časť verejnosti poburovala nahota. Voľba padla na námestie Piazza della Signoria, konkrétne na miesto pred hlavným vchodom do paláca s názvom Palazzo Vecchio, kde sochu umiestnili 8. septembra 1504. Ako konštatuje server Visit Tuscany, išlo aj o politické gesto, ktoré vyjadrovalo silu vtedajšej florentskej republiky. Počas protestov v roku 1527 dav zničil ľavú ruku sochy. V roku 1873 dielo premiestnili z pôvodného stanoviska do Galleria dell Accademia, kde stojí dodnes.

Úsilie o dynamickú kompozíciu, antická tradícia a kresťanská, respektíve náboženská tematika, sa podpísali aj na ďalších Michelangelových sochách ako napríklad Bakchus, Mojžiš, či Madona v Bruggách.

Medzi jeho najznámejšie maliarske diela patria stropné maľby vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke, ktoré 31. októbra 1512 slávnostne inauguroval večernou modlitbou pápež Július II. Michelangelo na maľbách pracoval štyri roky a neskôr ich popísal ako mučivé, keďže ho fyzicky náročná práca vyčerpala. "Mal som iba tridsaťsedem rokov, ale priatelia ma nespoznávali, akým starým mužom som sa stal," povzdychol si Michelangelo.

V roku 1534 ho pápež Klement VII. zavolal do Ríma, aby vytvoril fresku Posledného súdu pre Sixtínsku kaplnku. Michelangelo sa natrvalo odsťahoval z Florencie. V roku 1546 sa stal architektom chrámu Svätého Petra vo Vatikáne, na ktorom pracoval až do smrti. V zrelom veku sa venoval aj písaniu básní.

Jeho diela sa nachádzajú aj v mimoriadne vzácnej Apponyiovskej knižnici v Oponiciach, ktorá je majetkom Slovenskej republiky.

Renesančný umelec Michelangelo Buonarroti zomrel v Ríme 18. februára 1564 vo veku 88 rokov. Pochovaný je vo Florencii. Za jeho výtvormi v Taliansku a vo Vatikáne aj 550 rokov po jeho narodení prúdia zástupy nadšených obdivovateľov.

Tagy: Michelangelo Buonarroti