Pred 55 rokmi opustila hudobný svet šansoniérka Edith Piaf

Paríž/Bratislava 11. októbra (TASR) – Vo štvrtok 11. októbra uplynie 55 rokov od smrti francúzskej kráľovnej šansónu Edith Piaf.


Vďaka najúspešnejšej frankofónnej interpretke zhudobnené básne Jacquesa Préverta zľudoveli. Šansoniérka nahrala množstvo hudobných skvostov, medzi nimi vynikli hity La vie en rose, Milord, Non, je ne regrette rien či La Foule, ktoré publikom oceňovalo obrovským potleskom.



Edith Giovanna Gassion (neskôr známa pod umeleckým menom Edith Piaf) sa narodila v Paríži 19. decembra 1915. Matka budúcej hviezdy Annetta Giovanna Maillard spievala v kaviarňach, otec bol pouličný akrobat. Obaja svoju dcéru veľmi skoro opustili a ona tak žila najskôr s babičkou z matkinej strany a niekedy v roku 1916 ju otec vzal ku svojej matke do Normandie, ktorá viedla nevestinec. Najbližšími ľuďmi sa vtedy pre malú Edith Piaf stali prostitútky, ktoré ju údajne vyliečili aj zo slepoty.

Cesta ku sláve sa začala v roku 1929, v tom čase začala spievať s priateľkou Simone Berteautovou. Zlom v kariére spontánnej mladej ženy nastal v roku 1935. Vtedy si drobné dievča vysoké len 147 centimetrov s podmanivým hlasom všimol majiteľ parížskeho nočného klubu neďaleko Avenue des Champs-Élysées, Louis Leplée. Neskôr jej dal prezývku Môme Piaf (Vrabčiak). Speváčka ho natoľko upútala, že jej dal lekcie ako vystupovať a zoznámil ju s vplyvnými ľuďmi. Po zavraždení Lepléeho si šansoniérka najala Raymonda Assa, ktorý jej dal umelecké meno Edith Piaf.

So svojím nezameniteľným zamatovým hlasom a výrazným hudobným prejavom si Edith Piaf získavala postupne sympatie poslucháčov. V roku 1937 slávila interpretka prvé úspechy, bolo to na scéne parížskeho divadla A.B.C. To už mala za sebou aj prvé vydané platne.

Život speváčky bol turbulentný. Striedala sa v ňom sláva, obdiv ale aj žiaľ a nešťastie. Edith Piaf bola trikrát vydatá, ale jej životnou láskou bol boxer Marcel Cerdan, ktorý zomrel pri leteckej havárii v roku 1949. So stratou milovaného človeka sa nevedela zmieriť. Hviezda svoj žiaľ utápala v alkohole a neodmietla ani drogy.

V tvorivom období, v druhej polovici 50. rokov minulého storočia, vystupovala na mnohých koncertných pódiách, predstavila sa aj v New Yorku v slávnej Carnegie Hall (1956, 1957). Spievala aj na vrchole Eiffelovky 5. septembra 1962 pri príležitosti premiéry filmu Najdlhší deň. Bolo to jej posledné najslávnejšie galapredstavenie. V záhradách paláca Chaillot vystúpenie speváčky sledovala politická a herecká špička.

Edith Piaf zomrela 11. októbra 1963 v Plascassier na Francúzskej riviére vo veku 47 rokov. Na poslednej rozlúčke so slávnou šansoniérkou sa zúčastnilo takmer 40 tisíc ľudí.

Životopisná snímka la Môme (Edith Piaf) režiséra Oliviera Dahana v hlavnej úlohe s Marion Cotillardovou, sa objavila v kinách v roku 2007.

Speváčkine piesne sú zaznamenané na skoro stovke albumov. V závere októbra 2015 vyšla nová dvojkompilácia Edith Piaf 100 Anniversaire, ktorá ponúkla 40 najhranejších songov. Spoločnosť Warner Music vydala k 100. výročiu narodenia speváčky rozsiahlu antológiu v limitovanej celosvetovej edícii 10.000 kópií v podobe Deluxe boxset edície, 2CD Best of a nových verzií klasik LP.

"Žila na plné obrátky. To všetko, čo dokázala vyjadriť svojím hlasom, tá sila, ktorá z nej vychádzala, bola prírodným živlom. Vulkánom," uviedol v roku 2016 v rozhovore pre aktualne.cz šansoniér spevák Chrales Aznavour.

Blízkymi priateľmi Edith Piaf boli Marlene Dietrichová a intelektuál Jean Cocteau. Dramatik a básnik Cocteau zaúčal Piaf do tajov spevu, tanca a hudby. Ich vzťah bol osudový. Jean Cocteau zomrel v ten istý deň ako Edith Piaf a to vo chvíli, keď sa chystal preniesť v rozhlase smútočnú reč za svoju priateľku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR