Pred 55 rokmi bol zosadený sovietsky vodca Nikita Chruščov

Moskva/Bratislava 14. októbra 2019 (TASR) – Nikita Chruščov bol jednou z najprotirečivejších postáv sovietskej histórie. Stal sa prvým sovietskym vodcom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Dwightom Eisenhowerom. Odhalil Stalinove zverstvá a na jeho príkaz prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov. Na druhej strane dal vybudovať Berlínsky múr a za jeho éry sa ocitol svet na pokraji jadrovej vojny.


Nikdy predtým sa ale nestalo, aby šéf Kremľa opúšťal svoj post po sprisahaní mocenských kruhov. A Chruščov bol jediným komunistickým lídrom, ktorý odišiel z funkcie ešte počas svojho života (stalo sa tak až Michailovi Gorbačovovi, čo však bolo spojené s rozpadom Sovietskeho zväzu.)

Nikita Chruščov bol zosadený po palácovom prevrate a na jeho miesto nastúpil Leonid Iľjič Brežnev. Od odvolania Chruščova z funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) uplynie v pondelok 14. októbra 55 rokov.

Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 17. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti v chudobnej roľníckej rodine. V rodnej obci navštevoval základnú školu. V roku 1918 vstúpil do boľševickej strany, v ktorej od roku 1924 pôsobil ako profesionálny sovietsky aparátnik. Od roku 1927 sa zúčastnil na všetkých zjazdoch komunistickej strany, od roku 1928 už ako člen ústredného výboru.

V 30. rokoch 20. storočia sa Chruščov zaradil medzi Stalinových obľúbencov a v roku 1937 ospevoval vtedajšieho sovietskeho vodcu slovami: "Stalin je to najlepšie, čo ľudstvo má, pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu.“ Po Stalinovej smrti v marci 1953, kedy sa postavil na čelo krajiny práve Chruščov, bolo všetko inak.

Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) 25. februára 1956. V prejave poodhalil kult osobnosti Stalina, jeho ničivé následky, odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu a doslova zbúral dovtedy nedotknuteľný obraz generalissima.

Na príkaz Chruščova prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov. Opatrne začal uvoľňovať represívny vojensko-policajný režim, zaviedol čiastočnú slobodu slova a krajinu otvoril západnému svetu. Aby zmiernil bytovú krízu, nariadil stavať úsporné panelové domy takzvané chruščovky a podporoval lepšie zásobovanie obyvateľstva. Z iniciatívy Chruščova bol 19. februára 1954 Krym vyňatý z Ruskej federácie a administratívne pričlenený k Ukrajine, čo potvrdil zákon prijatý 26. apríla 1954. Dôvodom tohto kroku boli blízke ekonomické a kultúrne vzťahy Krymskej oblasti s Ukrajinou.

Prvé roky po Stalinovej smrti priniesli uvoľnenie v medzinárodných vzťahoch. Ale Chruščov zároveň dokázal svoju nekompromisnosť v Maďarsku v roku 1956 a tiež v roku 1961, kedy nechal vybudovať Berlínsky múr. Západný Berlín považoval za „kosť v hrdle“.

Nezabudnuteľným a ikonickým sa stalo vystúpenie Chruščova v Organizácii spojených národov (OSN) 12. októbra 1960, kedy začal vášnivo búchať do rečníckeho pultu svojou topánkou. "Si chudobný Filipínčan, hlúpy poskok imperialistov!" kričal pri tom na šéfa filipínskej delegácie Lorenza Sumulonga, ktorý obvinil Sovietov, že na jednej strane odsudzujú kolonializmus, ale na strane druhej ovládajú východnú Európu.

Neočakávaným a avanturistickým rozhodnutím sovietskeho vodcu bolo tajné rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v lete roku 1962. Svet sa ocitol na pokraji jadrovej vojny. Chruščov, ktorý považoval rakety na Kube za "ježka v amerických nohaviciach", sa musel napokon stiahnuť.

Moskovská politická špička okolo Brežneva vyjadrovala čoraz väčšiu nespokojnosť s reformami Chruščova a jeho dobrodružnou zahraničnou politikou. Cítila sa byť ohrozená neustálymi personálnymi presunmi a preto sa rozhodla konať. Chruščovovi odporučila, aby si viac všímal svoj zdravotný stav a tvrdila, že jeho odchod z politiky bude to najlepšie, čo môže pre vlasť urobiť.

K zmene na sovietskom Olympe došlo 14. októbra 1964, krátko po návšteve Nikitu Chruščova v Československu, ktorá sa stala jeho poslednou zahraničnou cestou. Dva dni pred tým zazvonil na čiernomorskom letovisku Picunda dovolenkujúcemu Chruščovovi telefón z Moskvy. Volali ho na zasadanie. "Aké zasadanie? Mám dovolenku, preberieme to po nej! O čo ide? Nerozumiem," reagoval prvý muž štátu. Porozumel po prílete do hlavného mesta krajiny.

Svojimi súdruhmi bol 70-ročný Chruščov odvolaný na základe "vysokého veku a zo zdravotných dôvodov", hoci sa na nijaké zdravotné problémy nesťažoval. Tvrdé jadro politbyra ho obvinilo zo subjektivizmu, buržoázneho zmýšľania a unáhlených riešení. "Vyhodili ma," reagoval po vynesení ortieľu Chruščov, ktorý stál na čele krajiny viac ako desať rokov. Za nového prvého tajomníka ÚV KSSZ bol 15. októbra 1964 vymenovaný Leonid Iľjič Brežnev.

Po odstránení z verejného života sa ocitol Chruščov v domácom väzení a dožil ako prominentný, ale izolovaný dôchodca. Zomrel v Moskve na infarkt 11. septembra 1971 vo veku 77 rokov. Napriek zásluhám na zmiernení totalitného režimu v Sovietskom zväze Chruščov počas celého svojho života pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu. Potvrdzujú to aj jeho slová na XXII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, na ktorom v roku 1961 vyhlásil: "Súčasné pokolenie sovietskych ľudí bude žiť v komunizme."



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR