Pred 525 rokmi dosiahli Kolumbove lode brehy nového kontinentu

Bahamy/Bratislava 12. októbra (TASR) - Flotila janovského moreplavca v španielskych službách Krištofa Kolumba sa 3. augusta 1492 vydala zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera (Andalúzia) na západnú domnelú cestu do Indie. Námorníci po 34 dňoch pristáli 12. októbra 1492 na Bahamách v Karibskom mori. Táto udalosť sa považuje za objavenie Ameriky. Uplynulo odvtedy 525 rokov.


Krištof Kolumbus (Christoforo Colombo alebo Cristóbal Colón) sa narodil v roku 1451. Presný dátum nie je známy. V Portugalsku sa oženil s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, ktorý mu dal kartografické materiály. Príprava na dlhú a náročnú cestu sa tak mohla začať.

Kolumbova flotila pozostávala z troch lodí, ich mená boli Santa Maria, na ktorej sa plavil sám Kolumbus, Nina a Pinta, ktorým velili bratia Pinzonovci.



Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, 1/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spávať, pretože hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť.

V tom čase sa čulo obchodovalo s Indiou a plány na nájdenie výhodnejšej cesty do exotickej krajiny neboli neznáme. Kolumbus obhajoval na portugalskom, neskôr na španielskom kráľovskom dvore plavbu na západ. Iniciovala ho k tomu mapa zostavená astronómom z Florencie Toscanellim a predpoklad, že Zem je guľatá.

Toscanelli svoju mapu predložil na portugalskom dvore už v roku 1474. S podobným návrhom nepochodil o desať rokov ani Kolumbus, preto Portugalsko opustil a ponúkol svoje služby Španielsku. Krajina bola síce vyšťavená vojnou s Maurami, kráľovná však napokon s výpravou súhlasila. Prázdnej kráľovskej pokladnici vypomohla obchodnícka rodina Pinzonovcov.

Kolumbove lode dosiahli 12. októbra 1492 pevninu. Objavením nového kontinetu - Ameriky však jeho pôvodným obyvateľom nastali ťažké časy.



Posledná výprava sa skončila krachom v novembri 1504. Zdrvený Kolumbus skonal 20. mája 1506 v španielskom Valladolide vo veku 54 rokov. Zomrel zrejme na Reiterov syndróm, vzácnu tropickú horúčku. To, čo prorokovala Senecova Medea v 14. storočí pred objaviteľovou dobou, sa naplnilo. "Príde čas, keď sa zjaví veľká časť zeme a nový námorník objaví nový svet a Island už nebude viac poslednou z krajín," znelo proroctvo.

Moreplavec nemal pokoj ani po smrti. Jeho ostatky viackrát premiestnili. Dodnes sa viacerí sporia, v ktorom kostole vlastne Kolumbus odpočíva. Kolumba podľa historických prameňov pochovali na malom cintoríne v španielskom Vallaloide a neskôr ho preniesli do kláštora La Cartuja v Seville.

Omyl istého vydavateľa z Vicenzy, ktorý vydal jeden cestopisný zborník, spôsobil reťazovú reakciu viacerých omylov, ktoré viedli k tomu, že novému kontinentu dal meno nie jeho objaviteľ, ale Kolumbov krajan, cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci, ktorý dosiahol roku 1501 brehy Južnej Ameriky.

Za pravdepodobne prvého európskeho objaviteľa Ameriky mnohí historici označujú nórskeho Vikinga Leifa Erikssona (†40). Okolo roku 1000 n.l. na lodi s ďalšími mužmi priplával na pobrežie Severnej Ameriky a tiež tam prezimoval. Miesto pomenoval Vinland - Zem vína. Archeológovia sa domnievajú, že išlo o Newfoundland, kde Eriksson vybudoval osadu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR