Pred 50 rokmi úspešne odštartoval vesmírny let Apollo 7

Miami/Bratislava 11. októbra (TASR) - Apollo 7 bol prvý americký let do kozmu, ktorý absolvovala trojčlenná posádka. Kozmonauti Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham odštartovali na svoju misiu 11. októbra 1968. Od tohto kľúčového okamihu kozmonautiky uplynie vo štvrtok 11. októbra 50 rokov.


Vesmírny program Apollo rozbiehal americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) od prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. Mal nadviazať na pôvodný program Mercury zameraný na vývoj menších kozmických lodí pre jedného pilota určených na let po obežnej dráhe Zeme. Od 9. septembra 1959 do 21. novembra 1961 prebehlo v rámci programu Mercury až 16 bezpilotných letov do kozmu, väčšina z nich bola úspešná.

Ako prvý kozmonaut odštartoval Alan Bartlett „Al“ Shepard, a to 5. mája 1961, teda 23 dní po tom, ako poslal Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme svojho astronauta Jurija Gagarina (12. apríl 1961). Jeho kozmická loď však letela len po tzv. balistickej dráhe a dosiahla hranicu vesmíru. Podľa niektorých zdrojov sa preto za prvého kozmonauta USA považuje John Glenn, ktorý sa 20. februára 1962 dostal až na obežnú dráhu Zeme a našu planétu obletel trikrát.

V porovnaní s programom Mercury mali byť kozmické lode Apollo dimenzované pre viacčlennú posádku, ktorá by dokázala pristáť na Mesiaci.

Tento cieľ definoval aj John Fitzerald Kennedy, ktorý sa stal 20. januára 1961 v poradí 35. prezidentom USA. Sľúbil, že Spojené štáty budú v oblasti výskumu vesmíru prvé, teda predstihnú Sovietsky zväz. Na druhej strane sa však spočiatku vyhýbal väčším finančným výdavkom podobne ako jeho predchodca Dwight D. Eisenhower, ktorý stál pri vzniku NASA (1. októbra 1958).

Práve let prvého sovietskeho kozmonauta urýchlil snahu Američanov dostať sa na Mesiac. Prezident Kennedy tento záväzok predniesol pred americkým Kongresom 25. mája 1961: "Verím, že tento národ si môže vytýčiť za cieľ pristátie človeka na Mesiaci a jeho bezpečný návrat na Zem, a to do konca tohto desaťročia."

Program Apollo nazval vtedajší manažér NASA Abe Silverstein podľa gréckeho boha Apolóna. Kozmická loď mala podobu veliteľského modulu doplneného o niektoré servisné moduly, motory a zdroj energie. Začiatky vesmírneho projektu neboli šťastné. Všetci traja členovia posádky modulu Apollo 1 zahynuli pri požiari, ktorý vznikol počas cvičnej simulácie odpočítavania 27. januára 1967.

Ďalším letom, tento raz už úspešným, bol práve Apollo 7. Kozmickú loď vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Saturn 1B. Štart sa uskutočnil 11. októbra 1968 o 11:02:45 miestneho času (teda 15:02:45 greenwichského času), v priamom prenose ho vysielala televízia. Prinášala tiež divákom živé vstupy počas letu kozmickej lode.

Traja kozmonauti Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham tvorili záložnú posádku pre Apollo 1. Na obežnej dráhe Zeme strávili 11 dní, pričom let nesprevádzali žiadne technické poruchy, iba nedorozumenia medzi posádkou a riadiacim centrom, ale aj medzi astronautmi navzájom. Aj preto ich NASA nevybrala pre ďalšie lety.

Počas 11-dňového letu sa podarilo posádke lode Apollo 7 zhotoviť snímky povrchu zeme aj zemskej atmosféry, súčasťou experimentu bolo aj sledovanie krvného obrazu, tlaku a demineralizácie kostí kozmonautov.

Ďalším letom Apollo 8, 9 a 10 sa podarilo priblížiť k Mesiacu a napokon členovia posádky letu Apollo 11 vstúpili 20. júla 1969 ako prví ľudia v histórii na mesačný povrch. Celkovo sa podarilo v rámci programu Apollo pristáť na Mesiaci 5-krát, Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Program uzavrel let Apollo 17 v decembri roku 1972.

"Aj keď sa let Apollo 7 nespomína tak často ako ďalšie misie Apollo, ktoré dosiahli Mesiac, bol to základný technický test, ktorý preukázal vlastnosti veliteľského modulu," hodnotí let stránka space.com.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR