|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. júna 2018
Pred 50 rokmi Slovenská národná rada schválila zákon o Matici
Na archívnej snímke sídlo Matice slovenskej v Martine.
Zdieľať
Na archívnej snímke sídlo Matice slovenskej v Martine. Foto: TASR Pavol Ďurčo
Martin/Bratislava 27. júna (TASR) - Oživenie pôsobenia Matice slovenskej a obnova jej členskej základne. Takéto dôsledky mal priniesť Zákon SNR z 27. júna 1968(č. 97/Zb), ktorým sa legalizovala nová koncepcia Matice Slovenskej(MS) a ktorý pred 50 rokmi Slovenská národná rada (SNR) jednomyseľne schválila. MS sa v ňom definovala ako celonárodná kultúrna ustanovizeň, ktorá "na základe dobrovoľného členstva zjednocuje tvorcov a priaznivcov národnej kultúry, svojou dokumentačnou a bádateľskou prácou rozvíja slovenskú kultúru a vykonáva prácu národno-vlastivedného charakteru doma i za hranicami". Tým sa uzákonila jednota inštitucionálnej a členskej zložky MS.
Prijatie zákona bolo výsledkom rozsiahleho spoločenského pohybu, v rámci ktorého vznikali miestne kluby Matice slovenskej, organizovali sa kultúrne a spoločenské podujatia nastoľujúce požiadavku rehabilitácie MS postihnutej zákonom z roku 1954 a uzákonenie jej postavenia v slovenskom verejnom živote. Vážnou témou bolo uznanie práva MS na starostlivosť o národnokultúrne potreby krajanov v "kapitalistických krajinách". Nový model MS sa precizoval v matičných kruhoch od marca 1968 a v priaznivej politickej atmosfére sa napokon podarilo dosiahnuť jeho uzákonenie.
Predchádzajúci zákon z roku 1954 totiž zmenil postavenie MS zo spolku na štátnu inštitúciu so Slovenskou národnou knižnicou a Knihovedným ústavom. Zákon zúžil jej pôsobenie v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov. Poveril ju starostlivosťou o získavanie, spracúvanie a sprístupňovanie tlačených, rukopisných, hudobných a obrazových dokumentov národnej kultúry. Vybudovanie najbohatšieho dokumentačného centra národnej kultúry bolo najväčším prínosom v nasledujúcom období.
Vzťah centrálnej moci k Matici slovenskej pred rokom 1968 vystihuje aj incident medzi jej predstaviteľmi a vtedajším československým prezidentom Antonínom Novotným počas jeho návštevy Martina.
"Antonín Novotný sa dopustil niekoľkých velľých faux pas. Najväčšie z nich bolo, že veľmi ostro urazil Maticu slovenskú. Na niekoľkých svojich verejných vystúpeniach sa nepriamo dotkol aj národného cítenia Slovákov. Od predstaviteľov Matice odmietol prevziať dary, obvinil ich z podpory separatismu. A perlička na záver: zakázal prijať dary aj svojej manželke so slovami: 'Božka, nič neber!' Potom odišiel do Prahy," uviedol český historik Zdeněk Doskočil pre Českú televíziu.
Následné politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo v roku 1968 nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol opäť zastavený v tzv. normalizačnom procese.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR