Pred 50 rokmi letel človek prvýkrát do vesmíru

27-ročný sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin pred 50 rokmi let do vesmíru v kozmickej lodi Vostok a stal sa tak prvým človekom vo vesmíre. Samotný let trval 108 minút.Foto: SITA/AP BRATISLAVA 10. apríla (WEBNOVINY) - V utorok 12. apríla si svet pripomenie 50. výročie prvého letu človeka do vesmíru. Dvanásteho apríla 1961 vyštartoval z kozmodrómu Bajkonur na palube vesmírnej lode Vostok 1 sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin, ktorého let trval 108 minút, pričom na obežnej dráhe Zeme strávil presne 89,34 minúty. Gagarin mal v tom čase 27 rokov.


V januári 1959 sovietska vláda rozhodla o výbere budúcich kozmonautov a 22. mája poverila veliteľstvo letectva nájsť vhodných kandidátov spomedzi pilotov.

Výber uskutočnila špeciálna skupina v Inštitúte leteckej medicíny, pričom kritériami bol vek do 35 rokov, výška do 175 centimetrov, hmotnosť do 75 kilogramov a výborný zdravotný stav. Výber sa začal v auguste 1959 prehliadkou lekárskych záznamov 3 461 letcov, z ktorých následne vybrali 206 možných kandidátov vrátane Gagarina.

OBRAZOM: Let Gagarina do vesmíru prepísal dejiny



Ten sa dostal medzi dvadsiatku budúcich kozmonautov, ktorí od marca 1960 do januára 1961 prešli výcvikom v Stredisku prípravy kozmonautov. To sa najprv nachádzalo na bývalom Frunzeho letisku v Moskve, v lete roku 1960 ho presídlili do dnešného Hviezdneho mestečka severovýchodne od Moskvy.

Z 20 kandidátov v októbri 1960 vyčlenili šesticu Jurij Gagarin, German Titov, Grigorij Neljubov, Andrijan Nikolajev, Valerij Bykovskij a Pavel Popovič, ktorá v januári 1961 spravila záverečné skúšky a získala tak kvalifikáciu kozmonautov. Z tejto skupiny mali šancu na prvý let Gagarin, Titov a Neljubov, pri rovnocennej pripravenosti všetkých troch nakoniec vybrali Gagarina pre jeho povahu. Definitívne však prvého kozmonauta vybrala Štátna komisia až 8. apríla 1961 v kozmodróme Bajkonur v dnešnom Kazachstane, pričom Titov sa stal prvým náhradníkom. Kozmonauti sa o tomto rozhodnutí dozvedeli o deň neskôr. Jedenásteho apríla na úsvite technici vyviezli raketu na miesto štartu a kozmonauti si vypočuli posledné inštrukcie konštruktéra Konstantina Feoktistova. Gagarin sa popoludní stretol s vojakmi a dôstojníkmi slúžiacimi v areáli Bajkonuru, noc pred letom do vesmíru strávil rovnako ako Titov v drevenom domčeku priamo na základni.

Na druhý deň, 12. apríla 1961, obaja kozmonauti vstali o 5:30 moskovského času. V montážnej budove dostali raňajky, po ktorých nasledovala krátka zdravotná prehliadka. O 6:50 Gagarin aj Titov oblečení v skafandroch dorazili na štartovnú plošinu. O 7:10, necelé dve hodiny pred štartom, už Gagarin sedel na palube Vostoku 1 a nadviazal spojenie s riadiacim centrom. Štart sa uskutočnil o 9:07 moskovského času. Približne minútu po štarte dosiahlo gravitačné preťaženie hodnotu 3 až 4 G, Gagarin to však znášal dobre.



Motor 2. stupňa rakety sa však vypol neskôr než bolo plánované a Vostok 1 preto dosiahol vyššiu rýchlosť. To malo za následok, že namiesto plánovaného letu vo výške 180 až 230 kilometrov nad zemských povrchom sa vesmírna loď dostala až do výšky 327 kilometrov. Na obežnú dráhu Zeme sa vesmírna loď dostala desať minút po štarte. Vostok 1 letel automaticky, kozmonaut počas letu udržiaval spojenie s riadiacim strediskom a zaznamenával svoje pozorovania a pocity. Počas letu sa najedol a napil.

Vostok 1 letel po štarte smerom na východ ponad Sibír, potom zamieril juhovýchodne ponad Tichý oceán smerom k Južnej Amerike až k jej najjužnejšiemu cípu, následne severovýchodne ponad Atlantický oceán, Afriku a Blízky východ späť do Sovietskeho zväzu. Pristátie sprevádzali komplikácie, pretože o 10:25 riadiaci systém lode neoddelil prístrojovú časť od kabíny a loď preto začala rotovať. Prístrojová časť sa nakoniec odpojila až o desať minút neskôr, Vostok sa otočil potrebným smerom a prestal rotovať. Vo výške sedem kilometrov nad povrchom Zeme sa Gagarin z lode katapultoval a o 10:55 pristál pomocou padáku neďaleko kabíny. Pre spomínané technické problémy Vostok 1 nepristál na plánovanej lokalite južne od Kujbyševa, ale pri obci Smelovka neďaleko mesta Engels. Na mieste jeho pristátia je v súčasnosti pamätný park, pristávacia kapsula Vostoku 1 je vystavená v múzeu spoločnosti RKK Energija v Koroljove.

Po Gagarinovom úspešnom lete požiadali predstavitelia Sovietskeho zväzu Medzinárodnú leteckú federáciu (FAI) o uznanie leteckých rekordov - dĺžky letu 40 868,6 kilometra, maximálnej rýchlosti 28 260 kilometrov za hodinu a výšky letu 327 kilometrov. Keďže pravidlá FAI vyžadovali na uznanie týchto rekordov pristátie pilota na palube svojho stroja, sovietski predstavitelia Gagarinovo katapultovanie a pristátie pomocou padáka zatajili. Kozmonaut musel o záverečnej časti svojho letu klamať na prvej tlačovej konferencii v Dome vedcov a tieto skutočnosti zatajiť vo svojej knihe Cesta do kozmu. Predstavitelia FAI rekordy uznali v máji 1961.


Profil kozmonauta

Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v obci Klušino v Smolenskej oblasti. Počas druhej svetovej vojny dom jeho rodiny obsadili Nemci a Gagarinovci si preto museli vykopať zemľanku. Lietaniu sa začal venovať v roku 1954, keď sa stal členom saratovského aeroklubu. O rok neskôr ho prijali na Vojenskú leteckú školu v Orenburgu, ktorú v roku 1957 ukončil s vyznamenaním. Ešte počas štúdia sa oženil so zdravotníčkou Valentinou Ivanovnou Gorjačevou, ktorá mu neskôr porodila dcéry Jelenu a Galju. Foto: SITA/AP
Po škole slúžil u 769. stíhacieho leteckého pluku 122. stíhacej leteckej divízie Severného loďstva na základni Luostari-Novoje pri Murmansku za severným polárnym kruhom.

Po úspešnom lete do vesmíru sa z neho stal jeden z najpopulárnejších ľudí na svete, povýšili ho z nadporučíka na majora a vyznamenali ho titulom hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom.

Aj napriek veľkej popularite a verejným povinnostiam sa Gagarin aj naďalej venoval kozmonautike, pričom sa chcel zúčastniť aj na ďalších vesmírnych letoch vrátane letu na Mesiac. Od septembra 1961 študoval na Žukovského vojenskej leteckej inžinierskej akadémii v Moskve, štúdium ukončil vo februári 1968. O mesiac neskôr sa vrátil k lietaniu, od 13. do 27. marca 1968 absolvoval 18 cvičných letov. Pri poslednom z nich však spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serjoginom zahynul, keď sa ich lietadlo zrútilo 65 kilometrov od letiska pri dedine Novoselovo. Gagarin mal vtedy 34 rokov.

O príčinách nehody existuje množstvo teórií, podľa najnovších informácií z odtajnených dokumentov sa však Gagarinovo lietadlo zrútilo pravdepodobne po ostrom úhybnom manévri pred meteorologickým balónom. Gagarina pochovali 30. marca 1968 pri Kremeľskom múre v Moskve. Mesto Gžatsk blízko jeho rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin a sú po ňom taktiež pomenované planétka 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca. Spracované podľa: agentúra AFP, en.wikipedia.org