Pred 40 rokmi zomrel legendárny spevák Jim Morrison

Tagy: Jim Morrison The Doors

V nedeľu 3. júla uplynie presne 40 rokov od smrti legendárneho amerického speváka a básnika Jima Morrisona. Rodáka z Floridy našla 3. júla 1971 mŕtveho vo vani v prenajatom parížskom byte na Rue Beautreillis jeho partnerka Pamela Courson. Keďže ohliadač mŕtvol na mieste konštatoval, že hudobník nezomrel cudzím zavinením, patológ nevykonal pitvu. Tento fakt vytvoril predpoklady pre špekulácie o smrti speváka, ktorý mal v tom čase iba 27 rokov. Jim Morrison sa po náhlom úmrtí stal jedným z členov Klubu 27. Ten združuje päticu vplyvných hudobníkov, ktorí zomreli práve vo veku 27 rokov za nejasných okolností. Okrem neho sú to gitarista formácie The Rolling Stones Brian Jones, gitarista Jimi Hendrix, speváčka Janis Joplin a od roku 1994 aj Kurt Cobain z Nirvany.

Jim Morrison, celým menom James Douglas Morrison, sa narodil 8. decembra 1943 v meste Melbourne na Floride v rodine príslušníka amerického námorníctva. Jeho otec Steve pôsobil ako námorný admirál. Jim najprv študoval na Floridskej štátnej univerzite, neskôr sa napriek nesúhlasu otca prihlásil na Fakultu múzických umení Kalifornskej univerzity (UCLA) v Los Angeles. Morrison síce v roku 1965 získal na UCLA titul bakalára kinematografie, avšak jeho štátnicový film označil profesor za to najhoršie, čo v živote videl. Zrejme aj preto sa mladík rozhodol ísť inou cestou a s kamarátom Rayom Manzarekom založil skupinu, ktorú nazvali The Doors. Klavirista sa nakontaktoval na fyzika a študenta psychológie Johna Densmorea a v septembri 1965 spolu trojica nahrala demoverzie Morrisonových skladieb Moonlight Drive, Break On Through, End Of The Night a iných. Krátko na to sa k nim pridal štvrtý člen - gitarista Robbie Krieger. Už v lete 1965 však začal Morrison užívať veľké množstvá drog, najmä LSD, ktoré následne ovplyvnili celý jeho život, fungovanie skupiny a vzťahy medzi jednotlivými členmi.
 

The Doors začali po sformovaní intenzívne skúšať a vystupovali v bare London Fog na Sunset Boulevard. Po jednom z koncertov dostali ponuku, aby sa stali podnikovou kapelou konkurenčného klubu Whisky A-Go-Go. V auguste 1966 mala kapela vo Whisky zahrať pred rôznymi vplyvnými producentmi a zástupcami vydavateľstiev a týmto vystúpením preraziť. Zdrogovaný Morrison vtedy predviedol kontroverznú šou plnú nadávok, vyhrážok a nesúvislého spevu s vymyslenými textami, no tento prejav paradoxne zaujal zástupcov vydavateľstva Elektra, ktorí mu ponúkli kontrakt na prvú štúdiovú nahrávku.


 

Debutový eponymný album nahrali za šesť dní v Sunset Sound Recording Studios. Nahrávka, ktorá obsahovala 12-minútový epický kúsok The End i hity Break On Through (To the Other Side) a Light My Fire, vyšla v januári 1967. Skladba Light My Fire bola vôbec prvou od Elektra Records na čele singlového rebríčka Billboard Hot 100. "Beatles a Rolling Stones sú dobrí na rozhodenú myseľ. The Doors sú dobrí, keď už máte myseľ preč," napísal o skupine Gene Youngblood z Los Angeles Times. V septembri 1967 skupina vydala druhú štúdiovku Strange Days, s ktorou sa dostali na 3. miesto v rebríčku Billboard 200. Producent albumu a ich objaviteľ Paul Rothchild však napriek tomu hovoril o komerčnom prepadáku, pričom spomínal najmä to, že nahrávka neobsahuje žiaden hit.
 

Začiatkom decembra 1967 Morrisona zatkla polícia. Bolo to po koncerte v New Havene v štáte Connecticut. Dôvodom bolo to, že sa vulgárne vyjadroval na adresu mužov zákona. Obvinili ho z rušenia poriadku a kladenia odporu pri zatýkaní. Skupina sa zviditeľnila natoľko, že im spoločnosť Universal Pictures ponúkla pol milióna dolárov len za to, aby o nej mohli nakrútiť dokument. Film napokon nikdy nevznikol. Skupina miesto toho nakrútila vlastný propagačný film, kde je aj scéna, v ktorej Morrisona zavraždia.
 

V apríli 1968 začali The Doors nahrávať tretí album Waiting for the Sun. Morrison, ktorý bol v tom čase už príliš závislý od drog a alkoholu, chcel pôvodne vydať svoje hudobno-básnické dielo Celebration of the Lizard, no producent Rothchild to zamietol s tým, že ide o komerčne nepoužiteľnú tvorbu. Nahrávka Waiting for the Sun debutovala v júli 1968 na vrchole amerického rebríčka. Na čelo sa dostali aj so singlom Hello, I Love You. Od júla 1968 do mája 1969 pracovali The Doors na ďalšej nahrávke. Výsledok s názvom The Soft Parade uviedli na trh v júni 1969. Album, ktorý obsahuje aj singel Touch Me, sa v USA uchytil, no vo Veľkej Británii úplne prepadol.
 

V marci 1969 odohrala skupina pamätný koncert v Miami, ktorý prerušila polícia a následne speváka obvinila z obscénneho správania sa na verejnosti. Imitoval totiž masturbovanie a orálny sex a nabádal k porušovaniu zákonov. Menších priestupkov mal vo svojich policajných záznamoch už niekoľko, no tento incident prevyšoval všetky predchádzajúce. V októbri Morrisona odsúdili na šesť mesiacov nútených prác, 28-mesačnú podmienku a dostal pokutu vo výške 500 dolárov. Fanúšikovia i kritici boli jeho obscénnym správaním znechutení. Napätie v spevákovom osobnom živote i v skupine vyvrcholilo o rok neskôr.
Posledný koncert The Doors odohrali v decembri 1970 v New Orleans. Pri skladbe Light My Fire vtedy došlo ku konfliktu medzi bubeníkom Densemoreom a Morrisonom, pričom obaja opustili pódium. Cestou do hotela Ray Manzarek povedal, že je koniec.

 

Ešte predtým, než The Doors definitívne ukončili svoju činnosť, nahrali v decembri 1970 a v januári 1971 poslednú nahrávku L.A. Woman. Album obsahoval kultovú skladbu Riders On The Storm, ktorá sa však producentovi Rothchildovi nepáčila do takej miery, že so skupinou ukončil spoluprácu. Ďalšími singlami albumu boli L.A. Woman a Love Her Madly. Blues-rocková nahrávka vyšla v apríli 1970 a mala veľký úspech. Magazín Rolling Stone ju v roku 2003 zaradil medzi 500 najlepších nahrávok všetkých čias. Mesiac pred jej uvedením na trh odišiel Morrison so svojou partnerkou Pamelou Courson zo Spojených štátov amerických do Paríža, ktorý si zamiloval leto predtým. Vo francúzskej metropole chcel predovšetkým písať poéziu. Členovia skupiny pritom stále dúfali, že sa do skupiny vráti.
 

Morrison ale neprestával piť a užívať drogy, čo sa mu napokon stalo osudným. Dôvodom úmrtia vraj bolo zlyhanie srdca. Keďže s rodinou sa od odchodu na Kalifornskú univerzitu vôbec nekontaktoval, zriekli sa ho, vydedili ho a nejavili o neho záujem ani krátko po smrti, teda až dovtedy, kým nepožadovali podiel z jeho majetku. Morrisona pochovali 7. júla 1971 na parížskom cintoríne Pére Lachaise, kde odpočívajú také osobnosti ako Georges Bizet, Edith Piaf, Oscar Wilde, Frédéric Chopin či Moliére. Hrob speváka The Doors je jedným z najobyčajnejších na celom cintoríne, no je zrejme najnavštevovanejším. Morrisonova priateľka Pamela Courson hudobníka prežila len o pár rokov, zomrela 25. apríla 1974. Rovnako ako Morrison mala v čase smrti 27 rokov.
 

V roku 1993 uviedli skupinu The Doors do Rock'n'rollovej siene slávy, v roku 2002 do siene slávy Grammy, kde sú aj ich piesne Light My Fire a Riders On The Storm. Kapelu a predovšetkým samotného Morrisona spopularizoval film Doors (1991) režiséra Olivera Stonea, v ktorom si speváka zahral Val Kilmer a jeho priateľku Meg Ryan. V roku 2009 vyšiel dokument When You're Strange, ktorý nahovoril Johnny Depp. Snímku predstavili na festivale Sundance a dostala Grammy v kategórii Najlepšie dlhé hudobné video. Dvaja z troch žijúcich členov The Doors Ray Manzarek a Robby Krieger v súčasnosti koncertujú s tvorbou skupiny pod názvom Manzarek-Krieger. Členovia legendárnej formácie vystúpia 13. júla v Prahe v rámci akcie Trutnov in Prague, ktorá bude akýmsi warm-upom k augustovému podujatiu Open Air Music Festival Trutnov.

SPRACOVANÉ PODĽA: Rocková kniha mŕtvych (2010), Kniha rockových hviezd (1992), www.wikipedia.org, www.thedoors.com.

(SITA)

Tagy: Jim Morrison The Doors