26. júna 2019
Ilustračné foto. Foto: TASR/APBratislava 26. júna (TASR) - Neďaleko maďarského mesta Šopron na hranici medzi Maďarskom a Rakúskom sa začala rúcať železná opona, ktorá rozdeľovala Európu na východnú a západnú časť. Hraničný plot z ostnatého drôtu začali 27. júna 1989 s nožnicami v rukách strihať vtedajší predstavitelia oboch susedných štátov, maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock. Vo štvrtok 27. júna uplynie 30 rokov od tohto historického okamihu.
Hoci sa termín "
železná opona" používal v symbolickom význame, označoval tiež obranný systém, ktorý tvoril plot z ostnatého drôtu, kontrolné pásma a signalizačné zariadenia. Plot inšpirovaný ochranou koncentračných táborov vyrástol na hraniciach Sovietskeho zväzu a ostatných komunistických štátov. V bývalom Československu malo takýto charakter asi 750 kilometrov štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a s Rakúskom. Ďalej oddeľovala železná opona NSR a Nemeckú demokratickú republiku (NDR) a tiež spomínanú hranicu medzi Maďarskom a Rakúskom.
Železná opona mala brániť občanom východného bloku v emigrácii. Z Východu na Západ odišlo v rokoch 1945 - 1950 až 15 miliónov ľudí. V rokoch 1950 - 1989, teda po dobudovaní železnej opony, to bolo "
iba" 13,5 milióna emigrantov. Len z Československa v rokoch 1948 - 1989 utieklo za hranice asi 200.000 obyvateľov. Mnohé pokusy o prekročenie nepriepustnej hranice sa skončili tragicky.
Čiastočná zmena spoločenskej klímy nastala po nástupe sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, ktorý zaviedol pojmy "
glasnosť" (otvorenosť) a "
perestrojka" (prestavba). Gorbačov nastúpil k moci 13. marca 1985.
Keď sa v Maďarsku začalo v roku 1988 rodiť rozhodnutie, že sa namiesto nákladných opráv a rekonštrukcií začne železná opona búrať, Gorbačov nenamietal. Vtedajšiemu maďarskému premiérovi Miklósovi Némethovi povedal, že je to jeho zodpovednosť, a ubezpečil ho, že sa nezopakujú udalosti z roku 1956, keď Sovieti proti zmenám v Maďarsku tvrdo zakročili.
Dôvody odstraňovania železnej opony však boli nielen finančné, ale aj politické. "
Pripadalo mi nemoderné, aby ešte koncom 20. storočia existovala železná opona," vyjadril sa Miklós Németh. Jeho stranícky kolega Imre Pozsgay počas inšpekcie hraníc s Rakúskom vyhlásil, že "
železná opona je hanbou Európy".
Keď Maďarsko oznámilo svoje rozhodnutie oficiálne 2. mája 1989, bola už demontovaná polovica z 350 kilometrov dlhého maďarského oplotenia. Kuriózna situácia vznikla neďaleko Rusoviec, kde sa stretávajú slovenská, maďarská a rakúska hranica. Na maďarsko-rakúskom úseku plot chýbal, na slovensko-rakúskom ešte stál.
Presne 27. júna sa do strihania drôtov pustili ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock. Mesto Šopron, v nemčine Ödenburg, v blízkosti Neziderského jazera malo symbolický význam, keďže po rozpade Rakúsko-Uhorska sa jeho obyvatelia v referende v roku 1921 rozhodli, že sa chcú pričleniť k Maďarsku.
Diery v železnej opone podnietili záujem občanov NDR, ktorí začali počas roka 1989 hromadne utekať do Západného Nemecka. Mnohí trávili dovolenky na Balatone a hľadali príležitosť na prechod do Rakúska. Tá sa naskytla napríklad na tzv. Paneurópskom pikniku v Šoprone 19. augusta 1989. Počas podujatia organizovaného Paneurópskou úniou sa mala na tri hodiny otvoriť pohraničná brána, aby sa mohli účastníci akcie z Maďarska i Rakúska slobodne pohybovať. Otvor v železnej opone však využilo asi 1000 východných Nemcov, ktorí doslova prebehli na Západ. Hrdinom dňa sa stal maďarský pohraničiar Árpád Bella, ktorý pochopil, že nemá zmysel brániť davu v ceste, a nechal voľný priechod.
Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom sa definitívne otvorila v noci z 10. na 11. septembra 1989. Len počas troch dní emigrovalo na Západ asi 15.000 východných Nemcov. Nemecký kancelár Helmut Kohl sa o strihaní železnej opony pri Šoprone vyjadril, že vtedy bola odstránená prvá tehla Berlínskeho múru, ktorý sa začal rúcať 9. novembra 1989.
Zdroje: ct24.cz, irozhlas.cz, lidovky.cz, europarl.europa.eu, pohranicnik.blogspot.com
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR