Pred 20 rokmi velila misii raketoplánu prvýkrát žena, E. Collinsová

Washington 22. júla (TASR) - Z Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral odštartoval 23. júla 1999 raketoplán Columbia na svoju ďalšiu misiu, pri ktorej bola po prvý raz v dejinách amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vo funkcii veliteľa kozmickej lode žena – americká astronautka Eileen Collinsová. V utorok 23. júla uplynie od tejto historickej misie 20 rokov.


Misia raketoplánu Columbia s označením STS-93 prebiehala v dňoch 23. júla až 28. júla 1999. Hlavným cieľom bolo vypustenie observatória Chandra X-Ray Observatory na obežnú dráhu.

Veliteľkou misie bola Eileen Collinsová. Nebol to však jej prvý historický zápis v rámci amerických kozmických letov. Vo februári 1995 totiž po prvý raz ako žena pilotovala raketoplán Discovery počas misie STS-63 k medzinárodnej vesmírnej stanici Mir.

Členkou posádky raketoplánu Columbia počas misie STS-93 bola v pozícii druhej letovej špecialistky aj ďalšia žena - astronautka Catherine Colemanová. Raketoplán pilotoval Jeffrey Shears Ashby, prvým letovým špecialistom bol Steven Alan Hawley a tretím letovým špecialistom Michel Ange Charles Tognini z francúzskeho Národného centra kozmického výskumu (Centre National d'Études Spatiales, CNES).

Pri štarte raketoplánu sa ako divák zúčastnila aj prvá dáma USA Hillary Clintonová, manželka vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona. Svojou účasťou potvrdila význam tejto misie, ktorej prvýkrát velila žena.

Úspešnému odpútaniu raketoplánu Columbia od štartovacej rampy z 23. júla 1999 predchádzali dva neúspešné pokusy. Prvý, z 20. júla, prerušili pre technické problémy a druhý, z 22. júla, z dôvodov zlého počasia.

Problémy nastali aj pár sekúnd po štarte. V jednom z troch rozvodov elektrickej energie na palube raketoplánu došlo zhruba k polsekundovému skratu, čím sa znefunkčnila jedna z elektrických batérií a došlo aj k výpadku dvoch riadiacich jednotiek v motoroch SSME. Ostávajúce dva rozvody však fungovali dobre, takže let mohol pokračovať.

Počas letu sa vyskytli aj problémy s únikom kyslíka a misiu neuľahčovalo ani observatórium Chandra X-Ray, ktoré malo veľkú hmotnosť. Aj napriek problémom sa o sedem hodín od štartu Chandra X-Ray oddelilo od raketoplánu a riadenie observatória prevzalo stredisko Onizuka AFB v Kalifornii.

Po vypustení observatória sa členovia posádky venovali vedeckým pozorovaniam Mesiaca, Venuše či Jupitera a biochemickým experimentom. Misia raketoplánu Columbia STS-93, ktorej prvýkrát v histórii velila žena, astronautka Collinsová, sa skončila 28. júla 1999 úspešným nočným pristátím.

Eileen Collinsová sa narodila 19. november 1956 v americkom meste Elmira. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v roku 1974 na tamojšej škole Elmira Free Academy. Dva roky študovala matematiku na vysokej škole Corning Community College. Roky 1976-78 strávila na Syrakúzskej univerzite (štát New York) a vysokoškolské vzdelanie si doplnila na univerzitách Stanfordovej a Websterskej. V rokoch 1989-90 študovala na škole testovacích pilotov U.S. Air Force Test Pilot School (USAF TPS).

Ako pilotka v americkej armáde slúžila v rokoch 1979-90. Astronautkou NASA sa stala v roku 1991. Prvý vesmírny let absolvovala vo februári 1995 ako historicky prvá pilotka raketoplánu Discovery počas misie STS-63.

Celkovo sa zúčastnila štyroch vesmírnych misií. Vo vesmíre strávila 38 dní a pracovala na vesmírnych staniciach Mir a ISS. Okrem misie STS-93 raketoplánu Columbia velila aj letu STS-114 raketoplánu Discovery v roku 2005. Rady astronautov NASA opustila v roku 2006.



Zdroje: mek.kosmo.cz; spaceflight.nasa.gov



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR