Pred 150 rokmi sa narodil francúzsky maliar Henri Matisse

Le Cateau-Cambrésis/Bratislava 31. decembra (TASR) - Spolu s Pablom Picassom je všeobecne považovaný za jedného z umelcov, ktorý najlepšie pomohol definovať revolučný vývoj vo výtvarnom umení počas prvých desaťročí dvadsiateho storočia. Rovnako sa významne podieľal na vývoji v maľbe a sochárstve. Slávny francúzsky maliar, sochár a grafik Henri Matisse, od narodenia ktorého uplynie v utorok 31. decembra 150 rokov, nejavil v mladosti o umenie ani najmenší záujem. Napriek tomu sa stal v roku 1905 vodcom nového smeru vo výtvarnom umení Fauvizmu (z francúzskeho slova fauve: dravec a šelma). Práve týmto činom preukázal veľkú odvahu s cieľom obrátiť maliarstvo späť k novej a pravej čistote farieb a k ich jasným tónom.


Henri-Émile-Benoît Matisse sa narodil v 31. decembra 1869 v Le Cateau-Cambrésis na severe Francúzska v rodine obchodníka s obilím.  V rokoch 1887 až 1888 študoval na želanie svojho otca právo v Paríži. V tomto čase nenavštívil ani jediné múzeum. V kreslení a maľovaní síce nebol zlý, ale nedokázal si predstaviť, že by ho jeho zručnosť mohla nejako živiť, a tak si vybral dobre zabezpečenú úradnícku kariéru.

Osudnou udalosťou sa pre svet umenia dvadsiateho storočia stal jeho zápal slepého čreva. V pooperačnej miestnosti ležal vedľa pacienta, ktorý si krátil čas maľovaním. Práve on ho podnietil k tomu, že skúsil maľovať aj sám. A získal si týmito pokusmi obdiv celej izby. Čoskoro potom požiadal svoju matku, aby mu kúpila farby a skicáre, aby sa maľovaniu začal venovať samostatne. Hoci sa krátko po tejto kľúčovej udalosti stal úradníkom v právnickej kancelárii v Saint Quentin, čoraz viac ho to ťahalo k výtvarnému umeniu. Práve preto pred začiatkom pracovného času dochádzal na hodiny kreslenia na École Quentin-Latour. Popri tom navštevoval múzeá, kde študoval diela francúzskych maliarov.

Sever Francúzska opustil v roku 1892 aj proti vôli svojho otca a namieril si to priamo do bohémskeho Paríža. S jednoznačným cieľom študovať umenie na École des Beaux-Arts. Hoci na prijímacích skúškach neuspel, na žiadosť profesora Gustave Moreaua dochádzal priamo k nemu na súkromné hodiny do Académie Julian. Ešte počas tohto štúdia v roku 1896 navštívil na pobreží Bretónska austrálskeho maliara Johna Russella. Práve on ho zoznámil s impresionizmom a daroval mu jeden z obrazov Vincenta van Gogha. A ako neskôr sám Matisse poznamenal: "Russell bol môj učiteľ. Russell mi vysvetlil teóriu farieb."

Po smrti profesora Moreaua v apríli 1898 však o štúdium výtvarného umenia stratil záujem. Spočiatku kopíroval starých majstrov a prikláňal sa k impresionistickej maľbe. Po vyrovnaní sa s neoimpresionistami dospel k osobitému štýlu založenému na čistých farbách. A práve farby obmedzujúce sa na červenú, zelenú a modrú sa stávajú jeho hlavným výrazovým prostriedkom.

Po odchode zo školy sa Matisse 8. januára 1898 oženil s Améliou Alexandrine Parayrovou a založil si svoj prvý súkromný ateliér. Prvú samostatnú výstavu Matisse usporiadal v roku 1904 v galérii Vollard, kde vystavoval svoje prvé fauvistické obrazy.

Nástup fauvizmu však s rebelantstvom sebe vlastným ohlásil o rok neskôr. So svojim spolupútnikom André Derainom bol uznaný za vodcu "fauvesovcov". Vzájomne boli priateľskými konkurentmi a každý z nich si zvlášť získal svojich nasledovníkov. Medzi vodcovské osobnosti tohto osobitého výtvarného štýlu dejiny umenia radia ešte Georgesa Braquea, Raoula Dufyho a Mauricea Vlamincka. Fauvizmus vznikol v roku 1900 na zvyškoch impresionizmu. Ako štýl sa vyskytoval v tvorbe moderných umelcov do roku 1910, no ako hnutie fungoval iba dva roky (1905-1907). Z tohto štýlu vyrástol expresionizmus a kubizmus.

V roku 1908 Matisse založil svoju súkromnú školu fauvistov s niekoľkými študentmi vo svojom ateliéri na Boulevard des Invalides. Vari najznámejšími obrazmi Henriho Matissa sú Tanec (1909-1910), Červená harmónia (1908), Zlaté rybky (1911), Sediaca žena s gitarou (1939) a Červený ateliér (1948). V roku 1952 bolo slávnostne otvorené Matissovo múzeum v Cimiez.

Henri Matisse zomrel vo veku 84 rokov 3. novembra 1954 v Nice. Bol pochovaný na cintoríne kláštora Notre Dame de Cimiez.

Zdroje: Universální lexikon umění (Grafoprint Neubert, Knižní klub, 1995), artmuseum.cz

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR