Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

18. októbra 2019

Pred 130 rokmi sa narodil herec Jozef Kello, jeden zo zakladateľov SND



Jozef Kello, archívna snímka.



Zdieľať
Jozef Kello, archívna snímka. Foto: TASR
Bobrovec/ Bratislava 18. októbra (TASR) - Jozef Kello patril spolu s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Hanou Meličkovou k prvým profesionálnym hercom na Slovensku. Nezabudnuteľný bol v predstaveniach ako Pán z Chudobíc v Chalupkovom Kocúrkove, Špitzer v Palárikovom Inkognite, Jano Malecký v Tajovského Ženskom zákone, či v postave Ževakina v Gogoľovej Ženbe. V piatok 18. októbra uplynie 130 rokov od narodenia jedného zo zakladateľov Slovenského národného divadla (SND).


"Jozef Kello bol takým dobrým človekom, že i tí menej dobrí stávali sa v jeho blízkosti lepšími... Všetkých nás mal rád a najšťastnejší bol v divadle," charakterizoval herca v minulosti prvý slovenský divadelný režisér Andrej Bagar.

Divadelná dráha Jozefa Kella bola poznačená svojráznosťou. Paleta postáv, ktoré na javisku Slovenského národného divadla vytvoril, bola neobyčajne pestrá a rozsiahla. V súbore patril k najobľúbenejším hercom, doslova putoval z úlohy do úlohy. Bilancia jeho hereckého života prezrádza, že počas 30 rokov vytvoril 297 postáv a odohral spolu 5000 predstavení.

Jozef Kello sa narodil 18. októbra 1889 v Bobrovci na Liptove ako tretie dieťa z dvanástich. Po skončení základnej školy prešiel javiskovým krstom, prvýkrát stál na javisku ako 12 ročný. Vo svojom rodisku a neskôr v Liptovskom Mikuláši hral od detských rokov ochotnícke divadlo.

Po vzore otca sa vyučil za murára a pracoval v Budapešti na stavbách. Popri tom hrával v krajanských ochotníckych krúžkoch. Zožínal úspechy a takmer všetky spolky (ako napr. Katolícky kruh, Kriváň i česká Osvěta) ho chceli mať na svojom javisku.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) sa usadil v Košiciach, v roku 1919 spoluzakladal tamojší Slovenský divadelný spolok. Neskôr si v otvoril kníhkupectvo. Odtiaľ sa vybral do práve zakladaného zájazdového súboru SND do Martina. Po úspešnom konkurze pôsobil od 1. augusta 1921 v "druhom súbore" činohry SND, zvanom Marška, ktorý sa však po roku rozpadol a Kello prešiel na sezónu do Novákovej kočujúcej spoločnosti. Jeho kariéra sa rozbehla v čase, keď ho angažoval do SND vtedajší riaditeľ Oskar Nedbal. Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény účinkoval Jozef Kello až do roku 1951.

Komik sa predstavil 24. marca 1926 aj v pražskom uvedení Palárikovho Drotára v Divadle na Vinohradoch. Bola to vôbec prvá návšteva slovenského divadelného súboru v Čechách. V tom čase recenzent pražských Národních listů na stránkach napísal, že Jozef Kello hral vynikajúco a s nadhľadom. Príspevok uzatvoril s konštatovaním, že "Veselohra v dobovej výprave a kostýmoch zrejme zaujala obecenstvo a vyvolala vrelý, stupňujúci sa potlesk, ktorý na záver večera prešiel do hotových ovácií milým bratislavským hosťom."

Kritici na hercovu adresu začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia nešetrili slovami chvály. Tvrdili, že v ňom dorastá herec neobyčajného talentu, obdarený zvláštnym zmyslom pre ľudový humor. Kello najradšej stvárňoval starcov - mudrlantov. Jeho celoživotnou rolou bol Jano Malecký z Tajovského Ženského zákona. Kello v postave exceloval ako uhliar, predstaviteľ ľudovej múdrosti a morálky, rozvážny, ktorý neveril zbytočným rečiam.

Divadelník Borodáč ho do tejto postavy obsadil v každom novom naštudovaní. To čo Kello divákom ukázal na javisku v prvých sezónach, bravúrne varioval v ďalších. Galériu svojich rýdzich ľudových postavičiek ozdobil majstrovsky vykreslenou figúrkou obecného hlásnika Ondra Trúbeľku v pásme Rok na dedine. Majiteľa pohrebného ústavu Baltazára Slivku stvárnil v Stodolovej divadelnej hre Čaj u pána senátora.

Herec drobnej postavy zvládal veľké herecké úlohy. Podľa vtedajšej kritiky výborne stelesnil dobromyseľného, skromného, neobratného a hlavne neskúseného v láske účtovníka vo veselohre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Uplatnil sa aj ako Vrátnik v divadelnej hre Williama Shakespeara - Macbeth, či v úlohe Inšpektora Rozpľuvaja v predstavení Smrť Tanierika od Alexandra Vasiljeviča Suchovo-Kobylina.

Umelec nezabúdal ani na svojich rodákov a režíroval ochotnícke predstavenia v rodnom Borovci.

Na striebornom plátne sa predstavil vo filme Varúj...! (1947) v réžii Paľa Bielika a Martina Friča. Uznávaný herec Jozef Kello, nositeľ Ormisovej ceny mesta Bratislavy (1942), zomrel 17. marca 1951 v Bratislave vo veku 61 rokov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Deti na celom svete sa spoja pri modlitbe ruženca, zapojí sa aj SR
<< predchádzajúci článok
UMELECKÝ SVET SMÚTI: Zomrela legendárna baletka