Pred 125 rokmi sa narodil juhoslovanský exprezident Josip Broz Tito

Belehrad 7. mája (TASR) – Niekdajší juhoslovanský prezident Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz, sa narodil 7. mája 1892 (niektoré zdroje uvádzajú aj 25. máj) v obci Kumrovec, ktorá leží na chorvátsko-slovinskej hranici. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 125 rokov.


Pochádzal z chudobnej rodiny a pracoval ako mechanik. V roku 1913 ho povolali do rakúsko-uhorskej armády a o rok neskôr už bojoval v zákopoch na ruskom fronte. Skončil v ruskom zajatí a neskôr v ruskej poľnej nemocnici, kde sa naučil základy ruštiny. Prepustili ho až po abdikácii ruského cára Mikuláša II. Josip Broz stál po boku Leninových revolucionárov a po komunistickom prevrate v roku 1917 dostal príležitosť zabojovať si na strane "červených" v ruskej občianskej vojne.

Do rodného Chorvátska sa vrátil až v roku 1920, keď už vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), a v tom istom roku vstúpil do komunistickej strany, ktorá však po vražde tamojšieho ministra vnútra skončila mimo zákona a jej členov zatkli. Broza odsúdili na päť rokov odňatia slobody. Po prepustení na slobodu odišiel späť do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), kde začal pracovať pre Komunistickú internacionálu. V tom období začal používať aj prezývku Tito.

Po vypuknutí španielskej občianskej vojny založila Komunistická internacionála prápor Dimitrov zložený z Grékov a ľudí z Balkánu. Tito sa stal jedným z najvyššie postavených veliteľov tohto práporu.

Nemecko a Taliansko 8. júla 1941 oficiálne oznámili zánik Kráľovstva Juhoslávie. Jej územie sa rozdelilo medzi Chorvátsko (Chorvátsko a Bosna), Nemecko (časti Slovinska), Taliansko (Dalmácia, Čierna Hora, časť Slovinska), Maďarsko (Vojvodina) a Bulharsko (väčšina Macedónska). Hlavnou postavou protifašistického odporu sa stal Josip Broz Tito.

Keď Tito spolu so svojimi partizánmi prevzal kontrolu nad Antifašistickým výborom národného oslobodenia (AVNOJ), založeným v novembri 1942 a zbavil exilovú vládu práva zastupovať juhoslovanský štát, vznikla 29. novembra 1943 tzv. Titova Juhoslávia. Vojská sovietskych, juhoslovanských a bulharských vojsk oslobodili 20. októbra 1944 Belehrad. Tito v marci 1945 sformoval novú, dočasnú juhoslovanskú vládu s účasťou piatich členov tzv. exilovej vlády.

Juhoslovanská 2. partizánska armáda dobyla 6. apríla 1945 Sarajevo a koncom apríla 1945 pod vedením Tita sa po dobytí Záhrebu prebila až k Terstu, čím takmer oslobodila celú krajinu, bez účasti cudzích jednotiek. Zvyšok krajiny pomáhali oslobodiť vojská sovietskej armády.

Federatívna ľudová republika Juhoslávia (FĽRJ) bola vyhlásená 29. novembra 1945 a v následných voľbách jasne zvíťazila Titova komunistická strana. Počas vlády Tita, ktorý odmietal uznať dominantné postavenie sovietskej Moskvy, sa hlavnou charakteristikou juhoslovanskej politiky stalo balansovanie medzi sovietskym blokom a "Západom", ale tiež medzi Egyptom a Indiou. Juhoslávia vyhlásila 16. augusta 1950 politiku neúčasti vo vtedajších mocenských blokoch. Neskôr sa stala zakladateľkou tzv. Hnutia nezúčastnených krajín.

Tito vytvoril systém tzv. symetrického federalizmu, ktorý umožnil rovnosť medzi šiestimi republikami (Bosna, Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a Srbsko) a autonómnymi provinciami (Kosovom a Vojvodinou). Prijatím novej ústavy 17. apríla 1963 sa premenovala FĽRJ na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ). Na jej čele bol až do svojho skonu Josip Broz Tito.

Josip Broz Tito vo veku nedožitých 88 rokov zomrel 4. mája 1980 v slovinskej Ľubľane.

V dekáde po Titovej smrti sa postupne vyostrovali rozpory medzi jednotlivými republikami. Zhoršovanie situácie podporovali hospodárske problémy a komplikovaná štruktúra komunistickej moci, ktorá bránila ich efektívnemu riešeniu.

Na tohto muža spomína verejnosť nielen v jeho vlasti ako na dôležitú osobnosť povojnového vývoja na starom kontinente, hlavného predstaviteľa osobitej cesty bývalej Juhoslávie a dôležitú postavu hnutia neangažovaných štátov.

Josip Broz Tito patril v roku 1968 k politikom, ktorí pricestovali do bývalého Československa, aby tak dali najavo sympatie s reformným procesom a solidaritu s vtedajším vedením Komunistickej strany Československa (KSČ) okolo Alexandra Dubčeka. Vývoj známy pod označením Pražská jar ukončil augustový vstup vojsk krajín Varšavskej zmluvy na územie bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR). Aj v tejto neľahkej fáze našich novodobých dejín sa Titova Juhoslávia stala pre mnohých občanov Československa záchytným bodom, tranzitnou krajinou pri emigrácii a pre všetkých neoblomným kritikom vojenského zásahu voči suverénnej krajine, ktorý bol v rozpore s princípmi medzinárodného práva.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR