Pred 120 rokmi sa narodil surrealistický maliar J. Štyrský

Letohrad/Bratislava 11. augusta (TASR) – V obrazoch surrealistického maliara Jindřicha Štyrského zreje ovocie, horia lesy švédskych zápaliek a rozpadajú sa voskové tváre. Originálne diela umelca patria podľa kritiky ku klenotom českého výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Od narodenia výtvarníka, fotografa a poeta uplynie v nedeľu 11. augusta 120 rokov.


Najväčšou láskou umelca bolo výtvarné umenie. "Mojím očiam je stále nutné hádzať potravu. Prehĺtajú ju nenásytne a surovo. A v noci v spánku ju trávia," napísal Štyrský a vyjadril tým svoju neustálu potrebu tvoriť.

Jindřich Štyrský sa narodil 11. augusta 1899 v Čermné pri Kyšperku (dnešný Letohrad). Vyštudoval pražskú Akadémiu výtvarných umení. Členom umeleckého združenia Deväťsil bol od roku 1923 a aktívne sa zúčastnil na všetkých jeho výstavách.

Na výstave Bazar moderného umenia v roku 1923 predstavil svoje obrazy vystavané na pravouhlej geometrickej osnove, zjemnenej lyricky modulovaným koloritom (Dívky s kytarou, Zátiší s kytarou, Krajina). Vystatoval tiež obrazové básne.

Umelcove ranné práce ovplyvnil čiastočne kubizmus a naivné umenie, jeho hlavným štýlom však bol surrealizmus. Surrealisti sa v tom čase neobmedzovali len na oblasť umeleckého výrazu a životného postoja. Išlo im predovšetkým o úplnú manifestáciu ľudskej slobody.

V rokoch 1925 až 1928 žil v Paríži spolu s českou maliarkou, známou pod pseudonymom Toyen (vlastným menom Marie Čermínová), ktorá bola taktiež ako Štyrský predstaviteľkou európskeho surrealizmu. V metropole Francúzska spolu založili český odbor surrealizmu – artificializmus, ktorý bol ovplyvnený poetizmom. Z toho obdobia pochádzajú diela Šachová krajina(1925), Krajina v oblacích (1925) a Krajina na podnosu (1926).

Okrem erotickej a až agresívnej oblasti v tvorbe zasiahol výtvarník aj do polohy kritickej imaginácie a čierneho humoru.

Riaditeľom Osvobozeného divadla bol umelec v rokoch 1928-1929. Členom Spolku výtvarných umelcov Mánes bol od roku 1932. O dva roky neskôr sa stal Štyrský spolu s Toyen, básnikmi Henrichom Heislerom a Vítězslavom Nezvalom, psychoanalytikom Bohuslavom Chrobákom a českým kritikom a teoretikom umenia Karlom Teigem spoluzakladateľom Surrealistickej skupiny.

Všestranný talent Jindřicha Štyrského zasiahol do širokého spektra výtvarných a literárnych prejavov. I keď jeho hlavným výrazovým prostriedkom zostávala maľba, venoval sa aj koláži, scénografii a typografii. Veľmi rád fotografoval. Fotografie z tohto obdobia zachytávajú jemnú atmosféru surrealizmu v pražskom prostredí ovplyvnenom jeho nevšednou predstavivosťou. Štyrský mal zároveň vrúcny vzťah k poézii. Zviditeľnil sa aj ako autor mnohých knižných prebalov a pútavých ilustrácií. Sám napísal životopis jedného z tzv. Prekliatych básnikov Jeana Nicolasa Arthura Rimbauda a francúzskeho markíza de Sade. Redigoval časopisy Edícia 69 a všetky tri diely Erotickej revue, ktorú vydával od roku 1930.

Surrealistický maliar zomrel 21. marca 1942 v Prahe vo veku nedožitých 43 rokov.

Obraz Jindřicha Štyrského Déšť (1927) sa v roku 2018 v Obecnom dome v Prahe vydražil za 15,5 milión Kč vrátane aukčnej prirážky. Jeho vyvolávacia cena bola o štyri milióny korún nižšia. Doterajší Štyrského aukčný rekord predstavuje obraz Utonulá. Umelecké dielo získal kupec na jeseň 2017 za 24,3 miliónov českých korún.

Dokument o prekvapujúcom svete jedného z popredných surrealistov, pre ktorého boli poézia a maliarstvo najväčším dobrodružstvom života, prišiel do kín v roku 2010. Film v réžii Aleša Kisila uviedli pod názvom Jindřich Štyrský - Mým očím nutno stále házeti potravu. Snímka odhaľuje skutočnosť, že výtvarníkov predčasný skon v období protektorátu nesmierne ochudobnil nielen českú, ale aj svetovú umeleckú scénu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR