Pred 115 rokmi sa narodil taliansky herec a režisér Vittorio De Sica

Sora/Bratislava 7. júla (TASR) – Od narodenia talianskeho filmového režiséra a herca Vittoria De Sicu uplynie v piatok 7. júla 115 rokov.


V dejinách filmu zostane zapísaný ako jeden z priekopníkov neorealizmu, v srdciach divákov ako predstaviteľ milovníkov, bonvivánov a rôznych tragikomických postáv v desiatkach filmov. Medzi najvýznamnejšie diela tohto kritikou uznávaného režiséra a herca patria filmy ako Sciuscia (Deti ulice, 1946), Ladri di biciclette (Zlodeji bicyklov, 1948), Umberto D. (1952) alebo La Ciociara (Vrchárka, 1960).

Vittorio De Sica sa narodil 7. júla 1902 (niektoré zdroje uvádzajú ako rok narodenia aj 1901) v malebnom talianskom mestečku Sora. Neskôr sa rodina presťahovala do Neapola, kde budúci režisér pracoval ako úradník. Oveľa viac ho však priťahovalo herectvo.

V 20. rokoch 20. storočia sa dostal k vysnívanému divadlu a následne k filmu. Ako úspešný a obľúbený herec stvárnil desiatky milovníckych, komediálnych i charakterových úloh. Po boku krásnej herečky Giny Lollobrigidy sa v úlohe dobráckeho strážmajstra predstavil v romanticko–komediálnej sérii filmov Pane, amore e fantasia (Chlieb, láska a fantázia, 1953) a Pane, amore e gelosia  (Chlieb, láska a žiarlivosť, 1954). Titulnú úlohu bezcharakterného generála presvedčivo stvárnil vo vojnovej dráme Il Generale della Rovere (1959).

Režijne Vittorio De Sica debutoval nenáročnými komédiami, ku ktorým sa postupne pridali filmy s vážnejšou tematikou. Podobu jeho diel výrazne ovplyvnilo stretnutie s talianskym scenáristom Cesarem Zavattinim. Významným výsledkom ich spolupráce sa stala neorealistická dráma I Bambini ci guardano (Deti sa na nás dívajú, 1944) zobrazujúca smutný príbeh malého chlapca trpiaceho zlým vzťahom jeho rodičov. Zložitej téme vzťahov dospelých a detí sa tvorcovia venovali aj v ďalšej mimoriadne úspešnej snímke s názvom Sciuscia (Deti ulice, 1946).

Film o deťoch zarábajúcich si na chleba čistením topánok americkým vojakom ho zaradil medzi veľkých tvorcov neorealizmu. Nasledovali nemenej úspešné neorealistické snímky Ladri di biciclette (Zlodeji bicyklov, 1948), Miracolo a Milano (Zázrak v Miláne, 1951) či Umberto D. (1952). Po niekoľkoročnej prestávke sa uznávaný režisér vrátil na scénu s adaptáciou románu Alberta Moraviu La Ciociara (Vrchárka, 1960). Hlavné úlohy v známej vojnovej dráme stvárnili filmové hviezdy Sophia Lorenová a Jean-Paul Belmondo, pričom talianska diva za svoj výkon získala Oscara. Sophia Lorenová sa stala obľúbenkyňou Vittoria De Sica a ďalšie titulné úlohy jej zveril v populárnych filmoch ako sú Ieri, oggi, domani (Včera, dnes a zajtra, 1963), Matrimonio all'italiana (Manželstvo po taliansky, 1964) alebo I Girasoli (Slnečnica, 1970). Za pozornosť z De Sicovej filmografie stojí tiež dráma Il Giardino dei Finzi-Contini (Záhrada Finzi-Continiovcov, 1970) o osude bohatej židovskej rodiny v čase fašizmu. Jeho posledným režijným dielom bol film Il Viaggio (Cesta, 1974), kde Sophii Lorenovej sekundoval Richard Burton.

Za svoj prínos do kinematografii získal mnohé ocenenia, vrátane štyroch Oscarov za filmy Deti ulice, Zlodeji bicyklov, Včera, dnes a zajtra a Záhrada Finzi-Continiovcov.

Vittorio De Sica zomrel 13. novembra 1974 vo francúzskom meste Neuilly-sur-Seine vo veku 72 rokov.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR