Pred 110 rokmi sa narodila švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová

Vimmerby/Bratislava 14. novembra (TASR) – Od narodenia slávnej švédskej spisovateľky Astrid Lindgrenovej uplynie v utorok 14. novembra 110 rokov. Hrdinov jej kníh poznajú deti na celom svete.


Pri zrode najznámejšej literárnej postavy Pipi, vytvorenej v dielku Pipi Dlhá pančucha, stála autorkina dcéra Karin. Ona vymyslela meno pre postavičku a chcela, aby jej mama o Pipi rozprávala. A tak Lindgrenovej fantázia pracovala a každý večer pred spaním rozprávala chorej dcérke príbeh o Pipi, ktorá žila neobvyklým životom v krajine, kde sa nesmú písať domáce úlohy, bez rodičov vo vile s koňom a opicou a v túžbe po dobrodružstve vnášala zmätky a vzrušenie do usporiadaného prostredia. Pipi, podobne ako v detstve jej autorka Astrid Lindgrenová, pohŕda konvenciami a neuznáva autority.

Knihu vtedy neznámej autorky vydavatelia spočiatku kritizovali a nie veľmi chceli vydať. Ukázalo sa však, že deti Pipi milujú a obľúbili si aj ďalších hrdinov, ktorých im Lindgrenová predložila, napríklad Kalleho Blomquista, Karkulína zo strechy, Emila z Lönnebergy, lúpežnícke dievčatko Ronju.

Astrid Lindgrenová, rodená Astrid Anna Emilia Ericssonová, sa narodila 14. novembra 1907 na statku Näs neďaleko mestečka Vimmerby v južnej časti Švédska. V roku 1923 začala pracovať v regionálnych novinách, krátko žila v Dánsku a nakoniec sa usadila v Štokholme (Švedsko), kde pracovala ako sekretárka. V roku 1931 sa vydala za Stura Lindgrena. Od roku 1937 pracovala ako stenografka pre švédskeho profesora kriminalistiky Harry Södermana. To ju inšpirovalo k detektívnym románom o Kalle Blomquistovi.

Písala romány, poviedky, hry, filmové scenáre a napísala aj knižku hudobných textov, ale najmä knižky pre deti. Svoju prvotinu vydala v roku 1944 a o rok neskôr vyšla jej najslávnejšia Pipi Dlhá Pančucha. Deti si knihu ihneď veľmi obľúbili a z Lindgrenovej urobila medzinárodne známu spisovateľku.

Príbeh o bezočivom, pehavom dievčatku s dvoma vrkočmi ryšavých vlasov, Pipi Dlhej Pančuche, sa zaradil medzi svetovú klasiku literatúry pre mládež. Vo svojom diele kombinuje Lindgrenová šibalstvo s humorom, podáva kritický pohľad na svet dospelých a vykresľuje krutú pravdu o vzťahoch medzi deťmi. Veľa jej diel sfilmovali. K mnohým knihám Astrid Lindgrenovú inšpirovalo jej detstvo strávené na farme svojho otca Samuela Augusta Ericssona. Bola ikonou detskej knihy, brilantnou rozprávačkou pútavých príbehov, "rozprávkovou starou mamou", ako ju nazvali vo Švédsku.

Knihy tejto nositeľky viacerých ocenení - udelili jej napríklad Cenu Christiana Andersena (1958), vôbec najvyššie možné ocenenie pre autorov detskej literatúry, či Mierovú cenu nemeckých vydavateľov (1978) - preložili do vyše 80 jazykov, medzi ktorými figuruje aj swahilčina, jazyk zulu alebo uzbecký jazyk.

So spisovateľskou činnosťou Lindgrenová skončila začiatkom 90. rokov 20. storočia. Zostala však aktívnou účastníčkou verejných debát, aktívne podporovala detské práva a práva zvierat a menšín. Za túto činnosť dostala v roku 1993 cenu Right Livelihood Award (Cena za správny život, nazývanou aj alternatívna Nobelova cena).

Spisovateľka Astrid Lindgrenová zomrela 28. januára 2002 v švédskej metropole Štokholm vo veku 94 rokov.

Na jej počesť zriadila švédska vláda v tom istom roku pre najlepších autorov detskej knihy Cenu Astrid Lindgrenovej, ktorá je dotovaná sumou päť miliónov švédskych korún.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR