Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

09. decembra 2018

Pred 110 rokmi sa narodil avantgardný skladateľ Olivier Messiaen



Na snímke francúzsky skladateľ Olivier Messiaen.



Zdieľať
Na snímke francúzsky skladateľ Olivier Messiaen. Foto: Wikipedia
Paríž 9. Decembra (TASR) – Originálnym skladateľom, organistom, hudobným pedagógom, ale aj ornitológom – tým všetkým bol Olivier Messiaen. V pondelok 10. decembra uplynie 110 rokov, odkedy sa narodil jeden z najznámejších francúzskych hudobníkov 20. storočia.


Olivier-Eugčne-Prosper-Charles Messiaen sa narodil 10. decembra 1908 vo francúzskom Avignone. Obaja jeho rodičia boli literárne aktívni, mama Cécile Sauvage písala básne, jeho otec Pierre Messiaen prekladal z angličtiny diela Williama Shakespeara.

Už od detstva hrával Olivier na klavíri a nadchli ho diela skladateľov ako boli Claude Debussy či Maurice Ravel, predovšetkým však Peer Gynt nórskeho skladateľa Edvarda Griega. Keď sa rodina presťahovala do Paríža, Olivier Messiaen začal ako 11-ročný navštevovať konzervatórium. V štúdiu robil veľké pokroky a patril k najlepším žiakom. Absolvoval v roku 1930 Prelúdiom pre klavír, Dyptichom pre organ a Troma melódiami pre spev a klavír. V roku 1931 dokončil svoje prvé orchestrálne dielo Les Offrandes oubliées (Zabudnuté obety). Tento triptych predstavuje meditáciu nad Kristovou obeťou, čomu zodpovedajú aj názvy jednotlivých častí: Kríž, Hriech a Eucharistia.

Messiaen svoje diela písal aj s vlastnými komentármi, napríklad k časti Hriech dodal: "Centrálna časť, akýsi zostup do priepasti symbolizovaný akcentovanými koncovkami, harmonickým pískaním v glissandách a úsečným volaním trúbok."

Messiaen sa vo svojej tvorbe inšpiroval duchovnými témami. Z jeho rannej tvorby možno spomenúť Tému a variácie pre husle a klavír (1932), Piesne neba a zeme pre hlas a klavír (1938) či organové dielo Oslávené telo (1939).

V tomto čase Messiaen narukoval do armády. Ocitol sa v stiesenených podmienkach, o ktorých napísal: "Po kopaní jám, rezaní stromov, nosení ťažkých nákladov alebo po tlačení vagónov je ťažké myslieť na hudbu. vrátiť sa k nej ako k utešujúcej staršej sestre. Napriek tomu každú noc v hodinách, ktoré sú určené na spanie, rozhodol som sa prečítať si pár strán z vreckových partitúr."

Pre slabozrakosť ho neskôr preradili k zdravotníkom. Upadol však do nemeckého zajatia a ocitol sa v tábore neďaleko saského Görlitzu. Z tohto obdobia pochádza aj dielo Kvartet pre koniec časov pre husle, violoncello, klarinet a klavír, ktoré skladateľ napísal v zajatí pre svojich kolegov hudobníkov a pre seba. Kvartet mal svoju premiéru 15. januára 1941 v búde 27B a Messiaen hovorieval, že jeho hudba nebola nikdy vnímaná s väčším porozumením ako práve tu. Zakrátko mu nemecký dôstojník oznámil, že sa bude môcť vrátiť domov s odôvodnením: "Boli ste hudobníci a nemali ste nijaké zbrane."

Zvyšok vojny strávil Messiaen v Paríži. Jeho ďalšími dielami bolo klavírnych Dvadsať pohľadov na dieťa Ježiša (1943), cyklus pre dva klavíry Predstavy slova amen (1943) či Tri malé liturgie božskej prítomnosti pre ženský zbor a orchester (1943–1944).

Skladateľa ako nadšeného ornitológa inšpiroval vtáčí spev, čo sa odrazilo v jeho dielach Exotickí vtáci (1955-1956) a Katalóg vtákov (1956-1958).

Veľmi známym orchestrálnym dielom je Chronochrómia (1960), po ktorej nasledovali Farby nebeského mesta pre orchester, sólový klavír, xylofón, marimbu a tri skupiny bicích nástrojov (1963) či Premena nášho Pána Ježiša Krista pre orchester a hlas (1965-1969). Pre organ zložil Meditáciu nad tajomstvom svätej trojice (1969). Messiaen je tiež autorom opery Svätý František z Assisi (1975-1983).

V roku 1966 sa Messiaen stal profesorom kompozície na Parížskom konzervatóriu. Získal viacero domácich i zahraničných ocenení. Originálny skladateľ a hudobný expderimentátor Olivier Messaien zomrel v Clichy 27. apríla 1992.

Česká skladateľka Ivana Loudová patrila medzi jeho žiakov a spomínala naňho týmito slovami: "Messiaen ako pedagóg bol naozaj jedinečný. Nikdy nevnucoval seba a nemal rád, keď ho niekto napodobňoval. S úžasnou trpezlivosťou sa snažil vcítiť do štýlu a zámeru každého žiaka, vážil si osobitné prejavy a koncepcie aj v malom detaile. Dokázal povzbudiť, pochváliť, viedol k samostatnému mysleniu a práci. Nikdy nezosmiešnil žiaka pred ostatnými... Mal veľký zmysel pre humor a rád sa smial. Dokázal bezvadne imitovať rôzné nástroje, najmä lesný roh."






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Divadlo Andreja Bagara bude verných divákov odmeňovať
<< predchádzajúci článok
Milan Rúfus patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie