Pred 100 rokmi Sovietske Rusko a mocnosti uzavreli v Breste mier

Brest/Bratislava 3. marca (TASR) - Pred 100 rokmi, 3. marca 1918, bol uzavretý Brestlitovský mier (aj Brest-litovský mier) medzi Sovietskym Ruskom a ústrednými mocnosťami Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom a Osmanskou ríšou. Uzatvorenie mierovej dohody v meste Brest-Litovsk (v súčasnosti Brest, leží v Bielorusku pri poľských hraniciach) znamenalo porážku Sovietskeho Ruska a jeho vystúpenie z prvej svetovej vojny, uvádza portál historykratko.com.


Podľa ruského akademického slovníka Brestlitovská mierová dohoda medzi Sovietskym Ruskom a Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom, Osmanskou ríšou a Bulharskom znamenala pre Nemecko územné zisky - kontrolu nad Poľskom, Pobaltím, nad časťou Bieloruska a Zakaukazska. Vodca októbrovej revolúcie Vladimir Iľjič Lenin považoval za nutné uzatvorenie Brestlitovského mieru s cieľom zachovať sovietsku moc. V samotnom vedení Sovietskeho Ruska sa uzatvorenie Brestlitovského mieru stalo príčinou vnútorných sporov. Skupina "ľavicových komunistov" na čele s Nikolajom Ivanovičom Bucharinom (1888-1938) bola proti uzatvoreniu tejto mierovej dohody a bola pripravená "aj na prípadné straty sovietskej moci" v mene záujmov svetovej revolúcie.

Tieto udalosti sa stali v čase prvej svetovej vojny, ktorá trvala v rokoch 1914-1918. Vo vojnovom konflikte vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami združenými v Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Anglicko, Francúzsko a Rusko). Za bezprostrednú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie v Európe.

Bojovalo sa na viacerých frontoch, jedným z nich bol východný front, ktorý ruskú stranu veľmi vyčerpával.

V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve októbrovej revolúcie dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier. Na výzvu zareagovali iba Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda podpísala Brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Východný front prestal existovať. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko mohli presunúť svoje sily na západný front.

Brestlitovským mierom získali boľševici čas, ktorý využili na udržanie výsledkov revolúcie.

V novembri 1918 bol Brestlitovský mier anulovaný v dôsledku rozhodnutia Ústredného výkonného výboru Ruskej sovietskej republiky (VCIK RSFSR, najvyšší zákonodarný a kontrolný orgán štátnej moci v rokoch 1917-1918 a Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky RSFSR v rokoch 1918-1937).

Brestlitovský mier bol anulovaný 11. novembra 1918 po porážke Nemecka. V roku 1919 Versailleskou mierovou dohodou prišlo Nemecko o územia, ktoré získalo Brestlitovským mierom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR