Pred 10 rokmi sa na Slovensku stretli americký a ruský prezident

Bratislava 22. februára (TASR) – Pred desiatimi rokmi 23. februára 2005 pricestoval na historicky prvú návštevu Slovenskej republiky (SR) najvyšší predstaviteľ Spojených štátov amerických (USA), 43. prezident USA George Walker Bush s manželkou. Išlo o prvého a jediného šéfa americkej administratívy, ktorý navštívil SR od získania jej samostatnosti v roku 1993.


V rámci Bushovho európskeho turné, bolo Slovensko po belgickom Bruseli a Nemecku jeho treťou zastávkou. Na letisku ho privítali najvyšší ústavní činitelia s manželkami. Bushova návšteva Bratislavy sa však nezaobišla bez prehreškov voči etikete. Pri uvítaní slovenskými hostiteľmi si neodkrojil chlieb so soľou a pri podávaní rúk si nedal dolu rukavice. Rovnako to urobila aj prvá dáma Laura Bushová.

Najvyšší predstaviteľ USA rokoval so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom a premiérom SR Mikulášom Dzurindom. Obaja otvorili vtedy problém pretrvávajúceho vízového režimu USA voči Slovákom. Spojené štáty americké v tom období pripravovali pre strednú Európu takzvanú cestovnú mapu v otázke vízovej povinnosti (platnosť vízovej povinnosti pre turistické a služobné cesty slovenských občanov do USA sa napokon skončila 17. novembra 2008). Hovorilo sa aj o medzinárodných konfliktoch a podiele Slovenska na ich riešení.



Prezident USA G. W. Bush počas návštevy vystúpil na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí s príhovorom pred občanmi. "Každý Slovák môže byť hrdý na úspechy krajiny a americký ľud je hrdý na to, že vás môže nazývať svojimi spojencami, priateľmi a bratmi vo veci slobody." Spomenul slovenských vojakov v Kosove, pozorovateľov prezidentských volieb v ukrajinskom Kyjeve aj Iračanov na Slovensku. "Pre dosiahnutie slobody v Afganistane a v Iraku podstúpilo Slovensko výrazné riziká. Zachovali ste sa ako dôveryhodný priateľ a spoľahlivý spojenec. Amerika preto pomôže zlepšiť slovenské ozbrojené sily, aby sme mohli spoločne posilniť našu schopnosť usilovať o vec slobody." Bush zdôraznil, že Amerika je pripravená pomôcť každej krajine, ktorá o slobodu prejaví záujem. Prvá dáma USA Laura Bushová za prítomnosti ministra kultúry SR Rudolfa Chmela otvorila slávnostne v Univerzitnej knižnici v Bratislave Informačné centrum USA - InfoUSA.



Bratislava sa 24. februára 2005 stala aj miestom vrcholnej schôdzky amerického prezidenta Georga Busha s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Prezidenti USA a Ruska prišli v sprievode prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Bratislavský hrad. Najskôr rokovali medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili členovia oboch delegácií (ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová a minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov). Bush na stretnutí otvoril otázku stavu ruskej demokracie. Vyjadril svoje obavy, že Rusko ustupuje od medzinárodných princípov demokracie (právny štát, ochrana menšín, slobodná tlač, životaschopná opozícia). Putin amerického partnera ubezpečil, že demokracia v Rusku je nezvratná. "Rusko si zvolilo cestu k demokracii pred 14 rokmi, táto cesta je konečná a nezvratná". Poznamenal však, že demokracia nie je anarchia, kde si každý môže robiť čo chce. Rusko podľa neho rešpektuje základné demokratické princípy, ale tie musia reflektovať súčasný stav vývoja v krajine. Implementácia noriem demokracie by podľa Putina nemala byť sprevádzaná kolapsom štátu a chudobou ľudí. Preto hovoriť, kde je väčšia a kde menšia demokracia, bolo podľa neho nekorektné. Napriek sporu o ruskej demokracii označil Bush Putinovo ubezpečenie za "najdôležitejšie vyhlásenie" ich schôdzky.

Na summite sa USA a Rusko zhodli, že Irán a severná Kórea by nemali vlastniť jadrové zbrane. Dohodli sa na posilnení boja proti terorizmu, aby zabránili existencii improvizovaných vojenských zariadení a zvýšení spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení. Bush prisľúbil pomoc USA pri urýchlenom vstupe Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO, stalo sa tak až 22. augusta 2012). Počas summitu podpísali obe strany niekoľko dokumentov, vrátane dohody o kontrole prenosných protileteckých rakiet typu zem-vzduch (MANSPAD) a zvýšení ochrany jadrových zbraní a materiálov oboch krajín.

Bratislavský summit sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Na bezpečnosť dohliadalo 5300 policajtov, 400 hasičov, 400 vojakov a ochrankári z Úradu na ochranu ústavných činiteľov, v zálohe bola pripravená špeciálna technika a ťažkoodenci. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble, nad hlavným mestom bol na päť hodín uzatvorený vzdušný priestor a monitorovaný stíhačkami MiG-29. Slovenská vláda pripravila zákon, ktorý umožňoval ministrovi obrany schváliť zostrelenie civilného lietadla.



George Bush po stretnutí s Vladimirom Putinom odcestoval 24. februára z Bratislavy do Washingtonu. Prezident SR Ivan Gašparovič mu ako spomienku na Slovensko venoval skladaciu fujaru, repliku veľmožského meča z polovice 8. storočia z Blatnice v Turci a v koži viazaný Proglas, ktorý je považovaný za symbol vzdelanosti a kultúry na Slovensku. Priznal však, že keby sa nemusel držať pravidiel protokolu, tak by mu dal slovenského čuvača.

Po skončení summitu vykonal svoju prvú návštevu SR aj prezident Ruskej federácie (RF) Vladimir Vladimirovič Putin. Na nádvorí Prezidentského paláca ho večer privítal prezident SR Ivan Gašparovič. Spolu absolvovali privítací ceremoniál s najvyššími vojenskými poctami, krátky súkromný rozhovor a následne slávnostnú večeru.



Na druhý deň, pred oficiálnym rokovaním so slovenskými ústavnými činiteľmi položil V. Putin v sprievode I. Gašparoviča a veteránov druhej svetovej vojny vence k pamätníku na Slavíne. V priestoroch Národnej rady SR potom rokoval so šéfom parlamentu Pavlom Hrušovským, jeho podpredsedami a zástupcami poslaneckých klubov. Putin Hrušovského uistil, že Rusko nemá v úmysle zmenami volebného systému oslabiť demokraciu a slobodu v krajine. Pavol Hrušovský sa zaujímal aj o vytvorenie tzv. spoločenskej komory, ktorá mala vzniknúť pri ruskom parlamente. Jej úlohou malo byť analyzovanie zákonov a kontrolovanie zložiek vlády. Na stretnutí s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom V. Putin skonštatoval, že medzi Slovenskom a Ruskom prúdi „slušný“ vzájomný obrat tovaru, ale stále ešte nedosahuje možnosti oboch krajín. Takisto premiérovi povedal, že o podiel ruskej spoločnosti Jukos v slovenskom Transpetrole majú záujem dve firmy. Posledným bodom programu ruského prezidenta na Slovensku bolo rokovanie s prezidentom I. Gašparovičom. Putin označil SR za dôležitého partnera Ruskej federácie a ocenil jeho vyvážené postoje v zahraničnej politike. Poďakoval Slovákom za ich materiálnu a politickú podporu v boji proti medzinárodnému terorizmu.

Manželka ruského prezidenta Ľudmila Putinová v prítomnosti prvej dámy SR Silvie Gašparovičovej slávnostne otvorila Ruskú knižnicu v bratislavskej Univerzitnej knižnici.

V popoludňajších hodinách ukončil Vladimír Putin svoju návštevu Slovenska a odletel späť do vlasti. Od Ivana Gašparoviča dostal rovnako ako americký prezident kópiu slavianskeho meča z obdobia pred Veľkou Moravou, v koži viazaný Proglas a sadu krištáľu. Putin tentoraz odišiel zo Slovenska bez fujary, tú mu daroval bývalý prezident SR Rudolf Schuster.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR