Prečo zaspíme aj keď nechceme?

Možno ste niekedy videli spať človeka o 9. ráno v škole alebo v autobuse cestujúc do práce. Hovoríte si – možno v noci nespal, možno berie lieky spôsobujúce ospalosť alebo podobne. Faktom je, že existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k nečakanému a nechcenému zaspávaniu na nevhodných miestach.

 

Faktory, ktoré ovplyvňujú našu bdelosť

Ospalosť počas dňa sa objavuje z viacerých dôvodov, vrátane liekov na predpis, veľkých jedál, dehydratácie a zdravotného stavu. Čím dlhšie zostanete hore, tým vyššia je túžba po spánku (čo uľahčuje zaspať) a pocit ospalosti. Naša bdelosť sa tiež mení počas dňa a noci, čo odráža akési telesné hodiny.

Najnižšia úroveň bdelosti sa pohybuje okolo štvrtej hodiny ráno, druhý pokles je v skorých popoludňajších hodinách. Veď to poznáte – označujte to ako čas na poobedňajšiu siestu. Na tú v niektorých krajinách existujú kultúrne alebo klimatické dôvody, avšak biologické procesy v tomto tiež majú svoje slovo.

 

Opakovanie unavuje

Čím dlhšie sa zaoberáte opakujúcou sa úlohou, tým väčšia mentálne únava sa hromadí. To platí počas pracovnej smeny alebo počas hodiny v škole. Nudné úlohy tento stav ešte zhoršujú. Pozornosť žiakov napríklad klesá po desiatich minútach hodiny. Odporúča sa teda každých desať minúť ich vyzvať k interakcii, aby boli vytrhnutí zo statického počúvania.

Únavu teda naruší stimulácia, rôznorodosť a motivácia, ktoré prekonajú určitú mieru ospalosti. Horšie to však je, ak nemáte v noci dostatok spánku, a je jedno, či je to kvôli hluku, stresu alebo horúcemu letnému počasiu. Môže však ísť aj o prejavy porúch spánku. Obštrukčné spánkové apnoe, hypersomnia (nadmerná ospalosť), narkolepsia a iné môžu spôsobiť výraznú ospalosť počas dňa, čo zvyšuje riziko nehôd a znižuje produktivitu.

 

Mozgové mechanizmy spánku

Čo sa deje v našom mozgu počas spánku a bdenia je do značnej miery neznáme. Prebudenie mozgu súvisí s chemickými poslami – neurotransmitermi, ako je napríklad serotonín – stimulujúcimi centrá vzruchov v mozgu.
Malý zhluk buniek v mozgu monitoruje hladinu ospalosti v mozgu, čo vyvoláva spánok, keď tieto úrovne presiahnu únosnú hranicu. Deje sa to tak, že blokuje činnosť mozgových oblastí podporujúcich bdelosť, čo vyvoláva ospalosť a podporuje stav spánku. Označujeme to aj ako prepínač, ktorý je vždy na jednom zo stavov bdenie alebo inhibícia prebudenia.

Ospalosť musí byť takmer úplne rozptýlená, aby sa tieto monitorujúce bunky „vypli“ a vy sa následne môžete prebudiť. Tieto bunky starnutím vymierajú, čo je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo kvalita spánku s vekom klesá.
Otázne je to, či sa tomu dá odolať. Alebo si treba nájsť spôsob, ako si pomôcť, prípadne prejsť na populárny siestový režim.

Zdroj: Daily Mail